Nie ste prihlásený login

S Italem v Toskánsku

Cestovanie a akcie

22. 02. 2016



Moje spomienky na Toskánsko by neboli úplné bez zmienky o škole varenia, ktorá bola hlavným dôvodom, prečo som do Toskánska so Sí, Italy v októbri šla. Variť s Emanuelom Ridim, no, kto by nechcel? Kuchársku show so sympatickým Talianom "S Italem v kuchyni" som vždy rada v TV sledovala - na Emanuela sa dobre pozeralo, varil vždy s ľahkosťou a šarmom a jeho vonkajšia kuchyňa - práve pri nej som sa namotala na to, že chcem podobnú aj ja doma. Síce tá moja vyzerá celkom inak, prvotný podnet na jej vybudovanie však prišiel práve s touto reláciou.



A tak som 13. októbra odletela z Viedne do Florencie, a čistou náhodou na tej istej linke letel aj Emanuel. Keďže sme z letiska mali spoločný transport, zoznámili sme sa už tam. Milý, sympatický, galantný. A taký bol celý čas počas nášho pobytu, či už počas "školy varenia", alebo bezprostredne pred ňou/po nej, pri večerných debatách pri víne, či pri raňajkách.



Varenie nasledovalo až na druhý deň po príchode. Bolo nás 18 a boli sme rozdelení do dvoch skupín. Jedna varila ráno, druhá večer. Našťastie sme sa ocitli v skupinke, ktorá varila až večer, takže sme obidva dni mali čas na výlety a do kuchyne stačilo prísť na 17tu (resp. 16tu, už si nepamätám) hodinu.

V kuchyni sme všetci vyfasovali zástery vyšité naším krstným menom, zoznam rceptov na obidva dni zviazaný do zošita a pohár na víno. Lebo variť bez vína - nemysliteľné! Prvý deň varenia bol venovaný typickým jedlám toskánskej jesene. V kuchyni nás čakali muškátová tekvica, hríby, bylinky, perličky, pomaranče. Na pláne bolo za večer pripraviť štyri chody. Viacmenej sme sa nenásilne rozdelili na štyri nestále skupinky a každá sa ujala jedného chodu. Manu rozdeľoval úlohy, určoval postupnosť jednotlivých krokov tak, aby celé menu bolo pripravené približne v rovnakom čase. Úloh sa jednotlivci chytali dobrovoľne. Kto chcel, iba sledoval Manua a popíjal vínko, kto chcel, sem-tam priložil ruku k dielu a kto chcel, lietal od skupinky k skupinke a snažil sa zapojiť do činnosti v maximálnej miere.


Zeleninový vývar je základ, a tak sme logicky začali varenie ním


Prestretý stôl a na ňom prvý výtvor Crema di zucca (Tekvicová krémová polievka s opečenými hríbmi a pancettou)


Crema di zucca detailnejšie


Druhý chod: Risotto con funghi (Rizoto s hubami)


Tretí chod: Al forno con fonduta di pecorino
(Roláda z perličky s pecorinovým bešamelom a šalátom)


A sladká bodka za prvým dňom varenia: Torta all´arancia (Pomarančová tarta)

Štyri chody jedál nám dali poriadne zabrať (rizoto a bešamelová omáčka naozaj nie sú ľahké jedlá), takže dezert zvládol večer už málokto. Kto ho však nestihol ochutnať večer, mohol ráno. Skvelá pomarančová tarta nás čakala na raňajkách.


Druhý deň varenia bol venovaný rybám a morským plodom. V kuchyni nás čakal nádherný filet lososa, tuniaka, čerstvé mušle venušky.


Suroviny druhého dňa varenia


Krásny čerstvý kus tuniaka


Predjedlo druhého dňa: Sushi all´italiana, bocconcini di tonno
(Sushi po taliansky :-) )

Tento recept je veľmi zábavný, v jednom kúsku ryby zažijete chuť upečenej aj surovej ryby naraz.  Tuniaka v najvyššej kvalite pokrájame na kocky 2 x 2 cm a na olivovom oleji krátko opečieme z jednej strany, aby sa mäso zľahka zatiahlo. Skôr ako sa pustíme do opekania si treba pripraviť bylinkový olej - najemno nasekáme tymian, rozmarín, šalviu, cesnak a zmiešame s olivovým olejom. Opečené kúsky ryby poukladáme na tanier, zľahka osolíme morskou soľou (maldon) a kladieme na ne malou lyžičkou bylinkovo-olejovú zmes. Podávame ihneď.


Mušle venušky v procese varenia

Cestovín s mušľami venuškami som sa trochu bála. Po otrave slávkami mám už voči morským plodom veľký rešpekt. O ich čerstvosť som sa nebála, skôr som sa bála procesu kontroly a zisťovania ich čerstvosti pred samotným varením. Môžem veriť ľuďom, ktorí sa pri ich triedení a umývaní vystriedali? Naozaj im nič neušlo? Nakoniec som obavy zahodila a nič sa nestalo. Špagety s hríbmi, čili a mušľami boli vynikajúce.


Spaghetti alle Vongole e Porcini (Špagety s mušľami a dubákmi)

Hlavným jedlom sa stal losos pečený v medovo-pistáciovej kruste so zelerovým pyré. Pôvodný plán bolo variť pyré z paštrnáku, ale aj zeler funguje skvelo. Už pri príprave tohto hlavného chodu som sa potešila skvelej inšpirácii na blížiace sa Vianoce. Po ochutnaní som potenciálnu inšpiráciu preklasifikovala na holý fakt. A tak aj u nás bolo. Na Štedrý večer sa u nás podával losos v pistáciovo-medovej kruste so zelerovým pyré ochuteným citrusovou kôrou.

Vyhúkaný Manu pri kontrole lososa / Losos v kruste so zelerovým pyré

Sladkým finále mala byť citrónová torta s mascarpone, ale žiaľ, zlyhala technológia postupu (zabudlo sa na krém v chladničke... následne po neskoršom presune na korpus už nestuhol). Atmosféra už bola veľmi uvoľnená, víno sa popíjalo, žalúdky sa kŕmili prvými chodmi a na nedokončený dezert a krém v chladničke sa úplne zabudlo. Keď sme ho chceli zachrániť, už sa nám veľmi nedarilo...


Nepodarené sladké finále druhého dňa: Mascarpone al limune
(Citrónová torta s mascarpone)

Aj keď dezert nestuhol, nič to, na chuti mu neubralo, i keď teda, fotogenický veru nebol. Po dovarení a dojedení sa k nám v jedálni pridala skupina z ranného varenia a pri dobrom víne sme spoločne s Manuom sedeli do neskorých večerných hodín pri príjemných debatách o všetkom možnom.


Osobné venovanie: "Pro Andi, co letěla se mnou do roboti!!"

Po raňajkách nastal čas lúčenia s Manuom. Bolo to veľmi milé lúčenie, každý dostal knihu jeho receptov s osobným venovaním. Neboli to však nudné nič nehovoriace venovania, Manu sa každému snažil napísať niečo osobné a vtipné.
Po osobných lúčeniach a hromadnom fotení "účastníkov školy" Manu odišiel na letisko a my sme sa rozišli každý za svojim programom. V našom prípade to bola Siena.

Slávka, Honzík, Manu, ja a Vlado

Ako som už spomínala v predošlom článku, vďaka Toskánsku som spoznala skvelých ľudí, ktorí sa mi stali priateľmi a udržiavame kontakt, aj keď sme každý v inom meste a aj štáte. Máme isté spoločné plány, síce sú zatiaľ len v štádiu úvah, verím že sa ich podarí zrealizovať a všetci sa čoskoro stretneme. Ak sa to podarí a bude to spojené so zaujímavým gastrozážitkom, určite o tom budem referovať.




Komentáre k článku

Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign