Nie ste prihlásený login

Krásy, farby a chute Viedne

Cestovanie a akcie

07. 06. 2011


Pred necelými dvoma týždňami sme v jeden nádherný slnečný deň s kamarátkou navštívili Viedeň. Tento výlet sme si sľúbili už skôr, mal to byť sčasti rozlúčkový darček pre ňu, keďže sa rozhodla po šiestich rokoch odísť z Bratislavy. Keď píšem tieto riadky, už je žiaľ preč, a mne je smutno. Odišla mi skvelá kamarátka a najmä parťáčka pre rôzne akcie, kultúrne, kulinárske a podobné.

Deň vo Viedni ubehol veľmi rýchlo. Výlet sme poňali trochu netradične a vybrali sa nie najbežnejšou trasou. Belvedere neďaleko stanice sme vynechali a naše prvé kroky z električky viedli do Mestského parku (Stadtpark), do zóny pokoja a oddychu. Bolo tam veľmi príjemne.


Z parku sme sa peši s mapou v ruke presunuli k domu, ktorého autorom je Hundertwasser (Hundertwasser Haus). Tento nádherný farebný dom ignorujúci pravé uhly a monotónnosť, inšpirovaný secesiou, maurskou architektúrou, A. Gaudím a pod. patrí k najnavštevovanejším viedenským pamiatkam, patrí mu štvrté miesto v návštevnosti. Vzhľadom na to, že je trošku od ruky a od hlavnej turistickej trasy, nikdy som tam nebola. Po tejto návšteve však musím povedať, že jeho návštevu si už nikdy nenechám ujsť.


Celý Hunderwasserov komplex mi učaroval. Nevedela som sa nabažiť farbami, krivkami, detailmi, nevedela som prestať fotiť a odtrhnúť od neho zrak. Fascinujúca stavba aj jeho bezprostredné okolie, fontána na ulici, či zvlnené chodníky.


Rovno v tomto dome, v umeleckej kaviarničke na prízemí sme si dali krátku pauzu a objednali viedenskú kávu (káva s horúcim našľahaným mliekom) a sacher tortu. Interiér kaviarne bol rovnako zaujímavý ako exteriér domu. Krivky, veľa farieb, zaujímavé detaily a dekorácie.


Potom sme sa električkou presunuli k Votiv Kirche a v protiľahlom Parku S. Freuda sme si dali opäť krátku pauzu.


Odtiaľto sme sa peši popri univerzite, radnici (Radhaus) a parlamentu presunuli k metru a odviezli sa na jednu z najväčších nákupných zón vo Viedni – na Mariahilfer Strasse.

Túto časť programu by som pokojne oželela, ale vzhľadom na to, že som súrne hľadala šaty na svadbu (tá sa konala teraz v sobotu), zastavili sme sa tam. Keďže som však veľmi komplikovaná a náročná a neviem nakupovať oblečenie, nič som si nevybrala. Možno je to aj preto, že som sa už nevedela dočkať našej poslednej a hlavnej zastávky – trhoviska Naschmarkt.

Opäť s mapou v ruke, sme sa kľukatými bočnými uličkami presunuli z Mariahilfer Strasse na Linke Wienzeile, kde sa nachádza spomínané populárne viedenské trhovisko.


Tu, v raji všetkých gurmetov, milovníkov kvalitnej zeleniny a ovocia, korenín, byliniek, pochúťok z celého sveta, ingrediencií pre všetky cudzokrajné kuchyne sme zavŕšili náš výlet.





Kochali sme sa pohľadom na pestrú a širokú ponuku zeleniny a ovocia, na krásne mäso vo výkladoch, na ryby a morské plody, ktoré inde nekúpite, na delikatesy z Orientu, či ďalekej Ázie, na syry, údeniny, čerstvé cestoviny a veľa ďalších chutných vecí.





Keďže sme už boli riadne hladné, sadli sme si do jednej miestnej reštaurácie a objednali si falafel. I keď na tanieri vyzerá tak „gebuzinovo“, bol vynikajúci, rovnako ako aj hummus a ďalšie omáčky na tanieri.

Perfektná bola aj obsluha. Nemala najmenší problém s našou kostrbatou nemčinou, bola vtipná, príjemná a zhovorčivá.
Vzhľadom na moje tušenie, že dnes budeme utekať na vlak, som nákupom na Naschmarkte odolala. Kúpila som si len sečuánske korenie (konečne si budem môcť namiešať vlastné korenie piatich vôní), sumac (orientálne korenie purpurovej farby) a sušené lupene ruží. Nabudúce sa tam však vyšantím v oveľa väčšej miere, to vám garantujem ;-)


Komentáre k článku

Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign