Nie ste prihlásený login

Sneh, vtáky a buchty

Vidiek a záhrada

21. 01. 2013



Túto zimu som sa pravidelne rozčuľovala nad tým, že vždy nasneží z nedele na pondelok, sneh ohromí život v hlavnom meste, ľudia iba hromžia miesto toho, aby si ho užívali. Žiaľ, ak v Bratislave nasneží v pondelok, zvyčajne v stredu už po ňom nie je ani stopy. Minulý týždeň však bolo všetko inak. Síce najprv nasnežilo štandardne z nedele na pondelok, ale vo štvrtok prišlo ďalšie sneženie, ktoré neustálo ani v piatok. Celá Bratislava bola prikrytá krásnu bielou perinou. V piatok večer sme pobalili veci a vyrazili na náš maďarský vidiek. Vedeli sme, že Maďarsko je zasypané snehom a tešili sme sa, že si konečne bielu krásu užijeme naplno.



Mali sme trochu obavy z cesty, keďže stále snežilo. Diaľnica do Maďarska bola na našej strane v poriadku, na maďarskej strane miestami pokrytá vrstvou snehu, ale inak prejazdná. Zjazdnosť cesty sa podstatne zhoršila, keď sme z nej zišli. Naša dedina bola zasypaná snehom, cesty neodhrnuté, zasnežené a šmykľavé. K nášmu domčeku sa dá autom prísť len zo zadnej strany po spevnenej, viacmenej poľnej ceste, spredu je dom prístupný iba peši. V piatok večer bola však príjazdová cesta neprejazdná. S našim autom sme to skúsili, riskli sme to aj rovno cez dva záveje vo výškej prednej kapoty, ale nakoniec sme to aj tak vzdali. Cesta bola úplne neprehľadná, zaviata snehom, a keďže ide popri potoku, o ktorého polohe sme strácali v snehových závejoch prehľad, radšej sme to vzdali a vycúvali späť. Auto sme nakoniec nechali na hlavnej ulici, ale najprv sme si museli zbehnúť po lopatu a vyčistiť parkovacie miesto. No, skrátka chaos, ale všade biela nádhera.



Dvere z ulice do dvora boli zaviate snehom, bol problém ich otvoriť, ale vnútri tá krása... Predrali sme sa k lopatám, Peter šiel zaparkovať auto na vybrané miesto a upratať trochu chodník na ulici, ja som sa pustila bojovať so snehom na dvore. Priznám sa, ja panelákové dieťa, som prvýkrát v živote odhŕňala sneh a zistila som, že to je celkom dobrá makačka :-)


Danko mi pomáhal urobiť chodník...


... k drevu na kúrenie

Priznám sa, posledné dni ma začali veľmi otravovať debaty o snehu, kalamite v Bratislave a kto za to môže. Celé Slovensko si robí z Bratislavčanov srandu, že sú najnižšími ľuďmi, lebo napadnú 2 cm a majú sneh po krk alebo ak sa nesmejú, tak nadávajú a nechápu, prečo je kalamita vždy iba v Bratislave a nikde inde. No ani Bratislavčania nie sú bez viny, tí zasa hromžia na cezpoľných, ktorí sa denne trepú autami do mesta, zahusťujú dopravu a spôsobujú kolaps. No, nebudem sa k tomu vyjadrovať, tieto debaty nevyhľadávam, len ma mrzí, že všetci iba hromžia a nadávajú na sneh, na cestárov, na vodičov a tak stále dookola. Verím však, že sa nájde aj zopár ľudí, ktorí sa vedia na sneh pozrieť aj z estetického hľadiska. No veď uznajte, nie je krajina prikrytá čistým neporušeným snehom nádherná? A čo tak objaviť v sebe opäť kúsok dieťaťa, vyblázniť sa v snehu s deťmi (aj bez nich), postaviť s nimi snehuliaka, pol záhrady vyzdobiť anjelikmi, vykopať do kopy snehu bunker, olamovať zo striech ľadové nanuky, hrať sa na guľovačku?


V sobotu už našťastie ulicou prešiel traktor a spojazdnil ju





My sme si víkend užili poriadne. Celý deň na čerstvom vzduchu, na dvore, na prechádzke, ba, keďže pred domom máme aj malý kopec, krpec sa trošku aj boboval. Navariť obed na celý víkend sa mi podarilo hneď z rána, hovädzí vývar som si dovolila nechať pomaly bublať aj bez dozoru a poďho do snehu!


Takto to vyzeralo v sobotu na uliciach


Hlavná ulica


Nanuk s 0 kJ

Okrem snehu som si cez víkend užila aj ornitologické sledovanie. Z okna našej dennej izby (schválne nepoviem obývačky) máme výhľad rovno na starú jabloň. Či už sedíme pri jedálenskom stole, alebo sedím v mojom kresle na čítanie pri krbe, vidím rovno na starý strom, na ktorom teraz visí aj krmidlo pre vtáčiky. Tento víkend sa na našom strome prestriedali sýkorky veľké (bielolíce) a sýkorky belasé,  vrabce domové, drozdy čierne, hrdličky záhradné, krásny farebný stehlík a náš pravidelný hosť a lekár našej jablone - ďateľ veľký. Sledovať vtáčiky, ich správanie - poviem vám, príjemný relax.


Kto nájde sýkorku?


Ďateľ veľký

No a tretia vec, ktorú som si cez víkend užila bol varenie a pečenie. To sa už stáva samozrejmosťou, keďže cez týždeň mám málo času a priznám sa, nie vždy sa mi chce. Cez víkend si to preto zvyknem vynahradiť. Vrcholom víkendového snaženia boli božské, ako páperie ľahké a jemné, pečené buchty s povidlami. Pred rokom som konečne upiekla buchty podľa receptu, s ktorým som bola nadmieru spokojná. Žiaľ, nepamätala som si ho presne a v Maďarsku sme bez TV aj bez internetu, tak som si ho nemohla nájsť. Siahla som preto opäť po Vaněkovej knihe. Primárne som skontrolovala pomer múka/droždie, či náhodou nemá v recepte nezmysel typu 500 g múky a 60 g droždia, našťastie, recept bol logický. Zmenila som iba jednu vec, 2 vajíčka uvedené v recepte som nahradila 3 žĺtkami.


Buchty so slivkovými povidlami

(Vaněk R. Poklady klasické české kuchyně...)

500 g hladkej múky (svetlej, 00)
štipka soli
250 ml mlieka
20 g droždia (pol kocky)
150 g krupicového cukru
50 g masla + na potieranie buchiet
3 žĺtky
povidla
1 lyžica rumu

Na dokončenie:
1 lyžica masla
1 lyžica rumu
práškový cukor



250 ml mlieka ohrejeme v hrnci, keď bude teplé, polovicu odlejeme do väčšieho pohára, pridáme lyžicu cukru a nadrobené droždie. Necháme vzísť kvások. Do zvyšného mlieka v hrnci pridáme 50 g masla a necháme rozpustiť.
Do veľkej misy preosejeme múku so soľou, pridáme zvyšný cukor, žĺtky, mlieko s maslom a kvások. Zmiesime spolu a vypracujeme hladké cesto. Zľahka ho posypeme múkou, prikryjeme a na teplom mieste necháme vykysnúť.
Povidla zmiešame s lyžicou rumu, aby zmäkli a získali arómu.
Vykysnuté cesto rozváľkame na obdĺžnik s hrúbkou 1 cm a pokrájame na štvorce 7 x 7 cm. Do stredu každého štvorca dáme náplň, rohy cesta prehneme dohora, dôkladne stlačíme a vyformujeme do guľatého tvaru. V pekáči medzitým rozpustíme asi 70 g masla, ktoré rozotrieme po dne a bokoch. Každú hotovú buchtu dôkladne vyváľame v rozpustenom masle a ukladáme pekne vedľa seba do radov, spojom dole. Plný pekáč buchiet ešte raz potrieme maslom a v rúre vyhriatej na 160 °C pečieme asi 25 minút dozlatista.
Lyžicu masla speníme s lyžicou rumu a potrieme ním upečené, ešte horúce buchty v pekáči. Necháme vychladnúť, potom pocukrujeme.


Komentáre k článku


Meno: nora.tornosova Dátum: 22. 01. 2013 11:59:07
takže po prvé.....konečne niekto rozumný uznáva zimu a sneh ako sa patrí ja NENÁVIDÍM ( nemám rada tieto silné výrazy ale inak to nejde ) keď sa ľudia večne sťažujú na počasie, raz je január a s tým chodí aj poriadna kalamita. Milujem keď je všetko krásne bile, nevadí mi hmla, ani mráz ani sneh po kolená. Súhlasím s Tebou, Adi. po druhé....tieto buchty musím vyskúšať, lebo ja mám recept len na také, čo sú po vychladnutí tvrdé ako kameň a nikto to nechce jesť. tie Tvoje vyzerajú fantasticky


Meno: JankaŠípka Dátum: 22. 01. 2013 17:16:55
Super príspevok, už som sa nevedela dočkať niečoho nového. Každý deň klikám a nič, až dnes. Ďakujem za krásny príspevok :-)).


Meno: Iveta Dátum: 22. 01. 2013 20:26:56
Veľmi milé čítanie aj fotky, tiež som sa nevedala dočkať nového príspevku, klikám každý deň a pozerám aspoň archív. Čo sa týka počasia, teším sa z akéhokoľvek - či je slnko, mráz, teplo, sneh, dážď má tiež svoje čaro - uvelebím sa v kresle pri káve a listujem v početných kuchárskych knižkách. Bývame pri lese kde nám k plotu chodia srnky - to je radosť pozerať. A buchty -tie vyzerajú ako od babky.


Meno: Adusha Dátum: 23. 01. 2013 08:24:22
Norika, tak som rada, že nie som sama :-) Veď to, je január, sneh je predsa v zime úplne normálna vec, či? A buchty určite vyskúšaj, sú božské!


Meno: Adusha Dátum: 23. 01. 2013 08:27:25
Ivetka, sledovať srnky musí byť tiež nádhera :-) Našu záhradu od polí delí potok, pri dome sme srnky ešte nevideli, ale za potokom ich je plno. A ešte aj zažantov a najmä zajacov. Na záhrade si užívam operencov. A ospravedlňujem sa, za redšiu periodicitu nových príspevkov, ale posledné týždne mám nejako menej večernej energie ;) ale sľubujem, polepším sa


Meno: Adusha Dátum: 23. 01. 2013 08:28:42
JankaŠípka, ďakujem, musím sa polepšiť, posledné týždne mám nejako menej energie, ale v archíve mám rozpracovaných množstvo príspevkov na rôzne témy. Už ich len dotiahnuť a dopísať :-)


Meno: nora.tornosova Dátum: 23. 01. 2013 21:09:41
počúvaj Adi, už nás prekvap nejakým receptom od Julii Childovej...ja som robila tú čokoládovú tortu, bola perfektná...


Meno: Adusha Dátum: 23. 01. 2013 21:37:37
Norika, mám obidve jej knihy, ale akosi sa k nej neviem dopracovať :-) Ale stratené vajíčka varím zásadne podľa Julie, aj tu ich mám: http://www.food4fun.sk/?food=1&id=72/


Meno: dulce de leche Dátum: 24. 01. 2013 08:43:25
Aduska,to je ale radost pozerat a citat tento tvoj prispevok :) ja sneh milujem a k zime mi patri asi tak ,ako 30tky k letu :) tie mi v lete tiez nevadia :) ...velmi sa mi paci,ako pekne vsetko fotozdokumentujes,budete mat krasnu pamiatku ..ja som na bezne fotenie akasi leniva,co ma velmi hneva ..joj,a buchty vyzeraju bozsky..prava vidiecka idylka :)


Meno: Adusha Dátum: 24. 01. 2013 09:14:55
Maťka ďakujem ;) užívam si všetko, čo sa dá - prírodu, vidiek, rodinu, varenie... Neboj, aj teba chytí dokumentácia, už sa teším, keď sa vizuálne dozviem viac o vašom novom hniezdočku ;)


Meno: Adriana Dátum: 24. 01. 2013 21:49:32
Aduska, fotecky som uz obdivovala na FB....uz sa opakujem, ale ten vas vikendovy domcek bola super investicia....ja som normalne do neho :)...je tam krasne nielen v lete , ale aj v zime....vzdy sa tesim na nove fotecky...buchty vyzerju uuuuuuuuuuuuuzasne, ked nic mimoriadne nebude, tak v sobotu ich robiiiiiiiiiim...a este k tej zime: aj ja ju milujem aj s kopou snehu :)


Meno: Adusha Dátum: 24. 01. 2013 22:02:36
Adrianka, ďakujem :-) noo, sme vychodňarky, ja som vždy vyrastala v kope snehu, takže sneh mi nevadí, treba si ho užiť ;) Na ostrovoch ste mali túto zimu už bielo?


Meno: katka.hrncekvar Dátum: 27. 01. 2013 17:23:50
Krásne Adi, ako cez kopirák u nás ;-) Tiež k nám chodí bežne ďateľ, na starý orech. V poslednom čase však začal vyhrabávať orechy priamo z odkvapu domu a mláti nimi rovno o strechu – potvorka jedna - hlavne ráno. Sledujem, že máme podobne nastavené chute, čo sa týka synchrónu. Tiež som robila kapustu (pred týždňom) a tento víkend som mala totálnu chuť na kystuté cesto. Buchty skúsim.


Meno: Adusha Dátum: 27. 01. 2013 21:39:59
Katka, :-) tento víkend som už nemala toľko času sledovať operencov, ale prišiel ma pozdraviť aj ďateľ, ba nový návštevník slávik - červienka. No, náš ďateľ prelietava medzi našou jabloňou a susedkiným orechom, beťár ;)


Meno: katka.hrncekvar Dátum: 27. 01. 2013 22:36:52
Máme podobného, ale štvornohého beťára, Sraľka. Ten si chodí cez ulicu, raz je u nás, raz v dome oproti. Myslím, že chodí podľa toho, kto aké jedlo servíruje. Ale aj tak je to strašne fajn, vždy keď príde potvora jedna malá.


Meno: Adusha Dátum: 27. 01. 2013 23:00:50
Nám cicy behajú cez záhradu po nociach, cez deň som nestretla ani jednu, ale plot máme od ulice totálne špinavý od mačacích paciek... no a teraz na zasneženej záhrade presne vidno ich trasy ;) Mačku by sme chceli, ale to by sme museli byť nonstop v hu a to žiaľ nie sme :(


Meno: katka.hrncekvar Dátum: 28. 01. 2013 19:57:42
Neboj Adush, aj to príde ;-)

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign