Kým som sa dopracovala k hummusu, na ktorý vám ponúkam recept nižšie, chvíľu to trvalo. S väčšími časovými odstupmi som skúsila recepty s rozdielnym pomerom surovín, i keď tie boli samozrejme v podstate stále tie isté. Priznávam, že moje prvé pokusy sa zaobišli aj bez tahini pasty. Keď som si ju konečne zadovážila na mojej ceste za dokonalým hummusom, zistila som, že fakt dáva hummusu ďalší a veľmi dôležitý rozmer. Tahini pastu teda veľmi nemusím, jej vzhľad, vôňa aj čistá koncentrovaná chuť mi vadia. Aj včera, keď som robila tento hummus, som sa musela prekonať, aby som ju použila. Popravde, mám ju doma len kvôli hummusu, a ani neviem ako sa dá inak využiť (
raz som ju tuším dávala aj do nejakého dresingu). Milovníci tahini pasty nech mi odpustia predchádzajúce slová, ale jedno musím naozaj uznať, bez nej nie je hummus hummusom. Keď som minule robila fazuľový hummus, tak mi tahini pasta nechýbala vôbec - rozmer hummusu dala rímska rasca a koriander. Ale do pravého hummusu z cíceru tahini pasta musí ísť.
Vrátim sa k zmienke o hľadaní toho naj receptu a najlepšieho pomeru surovín. Niektoré pokusy boli príliš cesnakové, iné mdlé a nevýrazné. Ani jeden mi nesedel.
Pred rokom v Anglicku som u kamarátky ochutnala kupovaný košer hummus. Bol to ten najlepší hummus, aký som kedy jedla. Najjemnejší, najhladší, najchutnejší. Škoda, že som bola v Londýne len s príručnou batožinou. Hummus som si žiaľ na palubu lietadla vziať nemohla (
a to som na letisku musela nechať aj skvelý čokoládový dezertík, neuvedomila som si, že aj ten je tekutý :-( ). Asi pred polrokom som objavila hotový hummus v rakúskom Merkure. S čírej zvedavosti, či nebude chutiť rovnako dobre ako ten anglický som si jeden kúpila. Nebolo to ono. Bol hrubšej a hustejšej konzistencie, mal riadne ďaleko do hodvábnej hladkosti toho predošlého. Pred dvoma týždňami som v Merkure opäť natrafila na hummus. Mali dva varianty - základný a citrónový s koriandrom. Ťahalo ma skúsiť ten druhý, takže skončil v košíku. A dobre som urobila - dokonalý hummus, i keď nie rovnako úžasný ako londýnsky. Tieto dva hummusy som kúpila len z čírej zvedavosti. Na kupovaný nie som odkázaná, keďže už čoskoro po návrate z Londýna sa mi podarilo nájsť recept, v ktorom pomer surovín presne sedí a výsledný hummus mi neskutočne chutí. Práve pozerám na ten recept v mojom zošite s receptami a rozmýšľam odkiaľ ho mám. Z televízie, internetu, časopisu? Skutočne si nepamätám, ale viem, že iný recept už skúšať nebudem.
Hummus
1 plechovka cíceru (400 g)
1/4 pohára nálevu z plechovky
5 lyžíc citrónovej šťavy
1 1/2 lyžice tahini (sezamová omáčka)
2 strúčiky cesnaku
1/2 ČL soli
3 PL olivového oleja
+ nasekaná koriandrová vňať (nemusí byť)
Cícer scedíme, nálev zachytíme. Do kuchynského robota dáme cícer, 1/4 pohára nálevu a rozmixujeme nahrubo. Pridáme 2 PL citrónovej šťavy, tahini, roztlačený cesnak, soľ a ďalej mixujeme úplne dohladka. Na záver pridáme zvyšnú citrónovú šťavu (môže byť aj menej, treba ochutnať) a ešte raz premixujeme. Ak máme koriandrovú vňať, na záver zľahka vmiešame. Podávame ako nátierku s pečivom, chlebom, arabskými chlebovými plackami, alebo ako dip k zelenine, či ako prílohu k falafelu.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.
