Mixér americkej značky Kitchen Aid Artisan je snom asi mnohých foodblogerov, kuchárov a pekárov, milovníkov kvalitných výrobkov s históriou alebo výrobkov s nádherným dizajnom. Nezainteresovaní asi o tejto značke nikdy nepočuli a jej výrobky nikde nevideli, pretože to nie je tovar, ktorý sa komerčne predáva v každom elektre. Predtým ako som začala blogovať som o tomto nádhernom mixéri netušila ani ja. Postupne ma opantal jeho krásny dizajn, široká paleta farebných prevedení, ale hlavne povesť o jeho kvalite, nezničiteľnosti a fakte, že tento stroj sa dedí z generácie na generáciu. Začala som o ňom platonicky snívať, ale že sa raz ocitne v mojej kuchyni som najbližších 5 rokov nepredpokladala.
Na jeseň odišiel na večný odpočinok nezničiteľný mixér a robot mojich svokrovcov značky Eta. Drahý hneď vedel, že majú postarané o predčasný vianočný darček. Kúpili sme im mixér Kenwood kmix s bohatým príslušenstvom. Mixér slúži, svokrovci sú spokojní. Pred Vianocami sa snažil drahý namotať na Kenwood aj mňa. Samozrejme, dala som mu najavo, že srdce mi piští po KA, ale nie až tak, že ho musím mať tieto Vianoce doma. Neponáhľalo to, a preto som bola v riadnom šoku, keď som si krásny červený mixér Kitchen Aid Artisan našla pod vianočným stromčekom.
Nuž, drahý vie šokovať. Aj keď jeho sympatie mal skôr anglický Kenwood, splnil môj sen. Samozrejme, nezdržal sa poznámok o tom, že aby som raz neoľutovala, že som sa nerozhodla pre Kenwood, a že svokrovci za nižšiu cenu majú hromadu príslušenstva, kým ja nemám nič, iba misu a tri metličky. Presnejšie, ako bonus, som dostala aj druhú, sklenenú misu.
Najprv som sa čudovala, že hm, aká blbosť, druhá misa, že zaujímavejšie by bolo iné príslušenstvo. Ale zistila som, že dve misy sú paráda! Veď si len vezmite takú piškótu – v jednej mise vyšľaháte sneh, v druhej žĺtky s cukrom, potom to spojíte a postupujete ďalej. S jednou misou by to nešlo, museli by ste vyšľahaný obsah presúvať do inej misy.
S KA sa ešte len zoznamujem. Od januára mám podstatne menej voľného času a aj moja záľuba vo varení a v pečení musela ísť trošku bokom. Cez víkendy si to snažím vynahradiť a vtedy sa zavriem do kuchyne a užívam si svojho červeného kamaráta. Priznám sa, ešte som jeho čaru neprepadla. Je to fakt krásny kúsok, v mojej bielej kuchyni je stredobodom pozornosti. Po Vianociach mi dokonca tak zašibalo, že som presadila všetky kuchynské kvetinky do nových červených kvetináčov, aby spolu ladili.
No, nespomenula som ešte jednu, smutnú vec. Na Vianoce som dostala chybný kúsok. Nuž, nákup cez internet. Hneď sme hľadali servis, resp. firmu, ktorá by nám zabezpečila opravu. A o čo išlo? Mixér mal zle nastavenú aretáciu, rovnako ako aj vysoké dno podstavca pre aretáciu misy na šľahanie. Metlička na šľahanie sa trela o misu, takže ak by sme to nechali tak, celá misa by sa doškrabala, ale čo by bolo horšie, metlička by sa mohla zodrať a drôty sa polámať. Výška metličky sa dá samozrejme regulovať, ale, ak sme ju dali vyššie, hlava mixéra sa nezaaretovala a pri šľahaní hustejšej suroviny jednoducho skákala a lietala, čo nie je bezpečné. Takže pár dní po Novom roku prišlo rozčarovanie, smútok, hnev. Nechceli sme tomu veriť, že by výrobok KA mohol byť vadný. Je pre nás nepochopiteľné, že takto zle nastavený výrobok mohol vôbec opustiť továreň, kde bol vyrobený. Zrazu sa naše videnie KA diametrálne zmenilo. Ja som bola smutná, Peťo mi nenápadne naznačoval, že s Kenwoodom by sme určite žiadny problém nemali. No, pri našej smole
(už si konkrétne nespomeniem, ale často sa nám stáva, že máme problém s nejakým novým výrobkom) by sa to isté pokojne stalo aj s Kenwoodom.
Mixér bol v servise skoro mesiac, a keďže sme ho kúpili cez internet a nie cez autorizovanú predajňu, záručný list nám bol na nič. Našťastie, mixér opravili a suma za opravu nebola až taká hrozná.
Zjavne kvôli tejto nepríjemnej skúsenosti som sa na Kitchen Aid až tak veľmi nenamotala a nejdem sa z neho rozpakovať. Pred mojimi nedávnymi narodeninami začal drahý zisťovať, aký doplnok k mixéru by som chcela ako darček. Keďže som bola stále nahnevaná na celý KA, bola som presvedčená, že už nič iné od tejto firmy nechcem. Na druhej strane, ani som nič urgentne nepotrebovala. Neskôr som však začala rozmýšľať nad tým, či by sa mi predsa len niečo nehodilo.
Ešte keď som len o KA snívala, vedela som, že budem chcieť misu na výrobu zmrzliny. Zmrzlinovač ma celkom lákal už pár rokov, ale asi by mi doma neprešiel. A na druhej strane, ani neviem, kam by sme ho dali. No a keď sa ma drahý vo februári opakovane pýtal, či teda predsa len nechcem niečo k mixéru, povedala som, že chcem misu na výrobu zmrzliny. Čakal, že si vypýtam niečo praktickejšie, mlynček na mäso alebo strojček na cestoviny, a ja takto. Návštevu obchodu sme z rôznych dôvodov odkladali viac ako mesiac, ale včera sme sa tam konečne zastavili. Peter bol samozrejme opäť skeptický a zvedavý, ako dopadne moja prvá výroba zmrzliny. Včera som naštudovala návod, misu strčila do mrazničky, večer uvarila vanilkovú zmes na zmrzlinu, odložila do chladničky a dnes prišiel deň D.
Na prvé testovanie som si vybrala prvý recept z pribalenej knižky – francúzsku vanilkovú zmrzlinu, ale v polovičnej dávke. Zo spomínanej knižky som sa dozvedela aj zaujímavé fakty o sladkej smotane v anglickej terminológii, a teda:
Heavy Cream – 36 % a viac tuku Whipping Cream – 30 % tukuLight Cream – 18 % tukuHalf and Half – 10 % tukuV pribalenej knižke/brožúrke sa okrem receptu na francúzsku vanilkovú zmrzlinu, ktorý uvádzam nižšie, nachádzajú aj ďalšie zaujímavé recepty. Ešte zaujímavejšie recepty sú však v Kitchen Aid kuchárskej knižke, ktorá mi prišla pred pár dňami z európskej centrály KA v Belgicku, na základe mojej, poštou poslanej, prihlášky do KA klubu. Väčšina receptov v tejto knihe, a nielen recepty na zmrzliny, je viac ako zaujímavá. Už sa teším, ako sa pustím do ich testovania. Na úvod recept na spomínanú zmrzlinu.
Francúzska vanilková zmrzlina
300 ml smotany s 10 % podielom tuku (smotana na varenie)
4 veľké žĺtky
115 g cukru (1/2 pohára)
300 ml smotany na šľahanie (30 – 33 % tuku, ale pokojne aj viac, ak zoženiete)
dreň z polovice vanilkového struku
1 ČL vanilkového extraktu
štipka soli
Smotanu na varenie dáme do hrnca spolu s vanilkovou dreňou a ohrejeme tesne k bodu varu, občas premiešame. Smotana musí byť horúca, ale nesmie vrieť. Odstavíme. Žĺtky s cukrom dáme do mixéra a na pomalej rýchlosti (pri KA rýchlosť 2) šľaháme do svetlej peny. Potom veľmi pomaly (aby sa nezrazili žĺtky) prilievame horúcu smotanu. Šľaháme, kým sa žĺtky nespoja so smotanou. Zmes prelejeme späť do hrnca a na slabom plameni zohrievame dovtedy, kým sa po okrajoch hrnca nezačnú tvoriť malé bublinky. Odstavíme, primiešame smotanu na šľahanie, štipku soli a lyžičku vanilkového extraktu. Zakryjeme a odložíme do chladničky na približne 8 hodín.
Vychladenú misu na výrobu čokolády (minimálne 15 hodín v mrazničke) postavíme na mixér a namontujeme metličku na miešanie zmrzliny. Zapneme na rýchlosť 1. Pomaly prilejeme vychladenú zmrzlinovú zmes. Necháme miešať 20 až 30 minút. Hmota začne pomaly hustnúť až sa zmení na krémovú zmrzlinu.
Preložíme do plastovej uzatvárateľnej nádoby a odložíme do mrazničky na 2 – 3 hodiny. Po tomto čase je zmrzlina krásne krémová. Ak ostane v mrazničke dlhšie, stuhne, preto ju pred podávaním treba nechať trochu povoliť. Chuti to však neuberie, zmrzlina je hladká, bez drsných kryštálikov ľadu.
Poznámka: Ak máte doma zmrzlinovač, postupujte podľa návodu. Zmrzlina sa dá doma pripraviť aj bez zmrzlinovača, nebude však taká hladká a krémová. Vychladenú zmrzlinovú zmes vložíme do mrazničky, ale každú hodinu ju vyberieme a rozmixujeme v mixéri. Tento proces zopakujeme aspoň 3-krát, zabránime tým tvorbe veľkých kryštálov ľadu a ukladaním ťažších zložiek zmesi na dne nádoby.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.
