Uplynulý víkend som pôvodne mala stráviť v Budapešti spolu s najlepšími kamarátkami. Žiaľ, akciu sme museli zrušiť. Vo štvrtok som rozmýšľala nad jednodňovou alternatívou – nedeľou v Budapešti, v Brne alebo vo Viedni. Vinou počasia, ktoré sa riadne „vyperinbabkovalo“ a „vymrázikovalo“ sme nakoniec nikam nešli, ale s jednou kamarátkou sme si dohodli stretnutie v centre Bratislavy. Na vianočných trhoch som tento rok bola iba raz, hneď na začiatku, spolu s manželom a synom. Všade bolo strašne veľa ľudí, tlačenica, takže sústrediac sa na syna, aby sa nestratil, som nakoniec nič neochutnala. Manžel si dal cigánsku a našťastie natrafil na veľmi chutnú, do žemle dostal dva veľké a pekné chudé kusy mäsa. Aj vyskúšaná lokša vraj ušla, rovnako ako orechová štrúdľa. Cestou k autu som si dala aspoň medovinu, bola fajn.
Počas môjho vysokoškolského štúdia sa vianočné trhy stávali mojím
druhým domovom. Premrzla som tam veľa hodín, ale predaj vareného vína na
nádvorí starej radnice bola asi najkrajšia sezónna brigáda. Celý deň
sme zadarmo pili a ešte sme za to aj zaplatené dostali. Totiž, aby to
nevyzeralo tak, že sme sa tam ožierali - 10 hodín na vzduchu sme sa
starali o proces varenia vína, museli sme ochutnávať, či je dosť teplé,
či nie je príliš horúce, či je dosť sladké a korenené. V jednej nádobe
sa varilo červené, v druhej biele víno, čiže všetky úkony sme museli
robiť dvakrát. Zažili sme tam silné mrazy, dážď aj sneh, ale
predovšetkým množstvo vtipných príhod, stretli sa s milými (aj nemilými)
ľuďmi, s turistami aj so známymi osobami. Za mesiac brigádovania sme
zistili, kde na Hlavnom námestí majú najlepšiu cigánsku, kde lokše s
pečienkou, kam sa oplatí ísť na chlieb s masťou alebo oškvarkovou
nátierkou.
Po škole sa moje návštevy trhov zredukovali a tým sa stratil aj prehľad o
kvalite služieb v jednotlivých stánkov. Ak sa ku mne nejaké echo
dostalo, riadila som sa ním, ale väčšinou to už bol len taký risk.
Najviac sklamaná som bola v roku 2008, kedy sme mali neskutočnú smolu na
jedlo aj pitie, čo vyvrcholilo bolesťami brucha. Minulý rok bolo fajn,
babská jazda. Posilnení tequilou a dobrou večerou u mňa doma sme vybehli
na trhy, kde sme mali šťastie aj na varené víno aj na jedlo. Jedine
takú gebuzinu akou bola orechová medovina sme si mohli odpustiť ;-)
Včera bola strašná zima. A bolo to vidieť aj v centre. Teplomilní Bratislavčania dali zjavne prednosť nakupovaniu darčekov vo vyhriatych nákupných strediskách. Centrum síce nebolo prázdne, ale čakala som väčšie davy. Nakoniec, ani mi to nevadilo. Nemuseli sme sa nikam pretláčať, stať v radoch, nazerať na ponuku stánkov cez cudzie plecia, jesť za chodu, či niekde bokom. Hviezdoslavovo námestie ponúka širší priestor, a je tam aj menej ľudí. Najprv sme si stánky obzreli a rozhodli sme sa, že dáme tradične lokšu s pečienkou a varené víno. Lokše nám vo vybranom stánku upiekli priamo pred očami a pečienkovej plnky do nej dali toľko, že pokojne by vyšlo aj na dve lokše (a u niektorých predajcov aj na tri-štyri). Studený mrazivý vzduch však spôsobil to, že lokša rýchlo chladla. Ale chuťovo bola naozaj výborná. V niekoľkých stánkov predávali aj obrovské placky, z nahrubo nastrúhaných zemiakov. Ak sa mi tento rok ešte podarí trhy navštíviť, určite ochutnám. Zo sladkých záležitostí ma na tomto námestí zaujali „bajgle“, čiže bratislavské rožky. Nabudúce nebudem váhať a dám si aspoň jeden.
Posilnené lokšou sme sa presunuli na Hlavné námestie. Pozreli sme si stánky s vianočným tovarom a nachvíľu sme sa zastavili aj pri pódiu, kde práve jeden sympatický pán, doprevádzaný hrou na akordeóne, spieval nádherným hlasom židovské piesne. Keď sa na pódiu objavil Mikuláš aj s anjelmi, presunuli sme sa, aby sme si kúpili ďalšie varené víno. K vínu sme si nakoniec, aj keď sme to neplánovali, dali cigánsku. Chcela som niečo iné, ale nevedela som si vybrať, tak sme stavili na klasiku. A dopadlo to k našej spokojnosti, bola naozaj dobrá. Ocenili sme hlavne to, že predávajúci nám ohrial žemľu na grile, čo nebýva u každého zvykom.
Bratislavské vianočné trhy nie sú pre mňa gastronomickým zážitkom. Rada si dám lokšu aj cigánsku, ale pokojne ich oželiem. A podobne to je aj s mastným chlebom, klobásami a ostatnou ponukou jedál. Tieto trhy sú však o niečom inom. Sú o atmosfére, o stretávaní sa, o vianočnej nálade, ktorá visí vo vzduchu. Je to o pohári horúceho vareného vína v rukách, o ľuďoch, ktorí sem prídu, lebo vedia, že určite stretnú niekoho zo svojich známych, aj keď to nemajú vopred naplánované.
Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.
