Nie ste prihlásený login

Vianoce v obrazoch

Zo zákulisia

27. 12. 2010



Dúfam, že ste prežili krásne Vianoce, a že vás sviatočná nálada drží aj naďalej. Veď vianočný čas ešte nekončí. Čaká nás Silvester, Nový rok, Traja králi. Pokiaľ ste doma a nemuseli ste dnes ísť do práce, tak je udržanie sviatočnej nálady pomerne jednoduché. My sme našťastie všetci pekne doma. Tieto chvíle sú dosť vzácne, v podstate len cez Vianoce a letnú dovolenku, tak si ich užívame.


Vianoce ubehli strašne rýchlo. Na Štedrý deň som ešte zmätkovala, keďže som si kúpu vianočnej ryby a ovocia nechala úplne na poslednú chvíľu. Naivne som si myslela, že obchody sú otvorené minimálne do dvanástej, v lepšom prípade do štrnástej hodiny. Na nákup som si vybrala obchod na druhom konci mesta, kde sme došli 5 minút predtým, ako ho zavreli. V strese, ktorý vo mne vyvolal vzniknutý zmätok a najmä hlas z rozhlasu, ktorý na danú skutočnosť ustavične vtieravo upozorňoval, som do košíka vzala iba pomaranče, liči, zopár passion fruit a arašidy. Utekali sme k boxu s mrazenými rybami, kde to nevyzeralo práve najslávnejšie. Pre istotu som si však zobrala dva pstruhy, i keď som mala ešte v pláne nabehnúť do nejakého obchodu po lososa, najlepšie čerstvého (ach, ta naivita!). Keď sme dorazili do ďalšieho hypermarketu a vyviezli sme sa hore eskalátorom, na vstupných dverách nás „vypoklonkoval“ esbéeskár a poslal kade ľahšie. Žiaľ, prišli sme neskoro. Neúspešní sme boli aj v našej mestskej časti, kde už boli obidva obchody zavreté. Ešte šťastie, že sme kúpili aspoň tých pstruhov. Celá táto situácia nám nakoniec prišla strašne smiešna. Dva dni predtým totiž manžel priniesol domov dvoch kaprov, ktoré dostal grátis v jednom obchode pri väčšom nákupe. Mohol ich doniesť aj troch, jedného však odmietol. Ja som však odmietla aj tých dvoch. Mäso z kapra nemám veľmi rada, ale odmietla som ich hlavne kvôli tomu, že ma bolí pozerať sa na nich ako sa trápia vo vani. No a druhý dôvod je čisto praktický: zabíjať, čistiť, filetovať, to nie je nič pre mňa, ani pre manžela. Ponúkli sme ich susedom, ale neprejavili záujem (ten prejavili až na druhý deň, ale to už bolo neskoro). Vzhľadom na to, že ryby už nevyzerali veľmi životaschopne, odniesli sme ich svokrovcom, ktorí sa im nakoniec aj potešili. Svokor sa ich hneď ujal a prišla ich osudná hodina.






Vianočná večera bola nakoniec tento rok v skrátenej verzii. Varievam totiž nielen kapustnicu, ale aj mačanku, čo je hustá, kyslá polievka z kyslej kapustnej šťavy a sušených húb.











Po dvoch polievkach sme však boli takí najedení, že na rybu sme už nemali chuť, aj keď rozvoniavala z rúry. Syn sa už medzitým presunul k darčekom a hral sa s prvou rozbalenou hračkou. Tak sme sa pod stromček presunuli aj my a rozdali sme si darčeky. Ten môj som síce tajne očakávala, ale aj napriek tomu, že som vedela, čo dostanem, veľmi som sa mu potešila. Dostala som svoje prvé dva medené hrnce. Teda, presnejšie jeden hrniec s pokrievkou a jednu panvicu. Nádherné kúsky. Bude v nich radosť variť a ešte väčšia servírovať. No a okrem nich som ešte dostala profesionálny nôž značky Dick. Tiež parádny kúsok.






Dúfam, že aj vás darčeky pod stromčekom potešili, a že aj tie od vás potešili vašich blízkych. Tak si ich užívajte, darčeky, ale predovšetkým vašich blízkych, lebo tieto slávnostné chvíle, keď sa zídu rodina a priatelia sú veľmi vzácne.


Komentáre k článku

Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign