8. marec je u nás výnimočný deň. Nie kvôli MDŽ, ale preto, lebo môj
drahý má narodeniny. Dnes od rána som mala výbornú náladu. Do izieb sa
opieralo slnko, na stole v obývačke stála váza s kvetmi, ktoré mi včera
doniesol manžel. Vytešujem sa z nich, rovnako aj z vázy, ktorú som vôbec
nemala v pláne kúpiť, ale upozornil ma na ňu práve manžel, ktorému
padla do oka v jednom obchode. A nakoniec som veľmi rada, že sme ju
kúpili, lebo sa do našej obývačky veľmi hodí. Teraz sa už len starať o
to, aby v nej boli zakaždým nejaké kvety. Veľmi sa mi páči, keď je na
stole váza s kvetmi.
Druhá vec, ktorá mi dnes spravila super náladu boli vajíčkové raňajky.
Presnejšie stratené alebo pošírované vajíčka. Neskutočná delikatesa.
Tieto vajíčka zbožňujem a už dávnejšie som ich nerobila. Chuť na ne som
dostala vďaka dvom blogerkám, Slávke a Anetke, ktorých stránky pravidelne sledujem. Dnes mi to už proste nedalo a pustila som sa do toho podľa návodu Julie Childovej.
Pri príprave stratených vajec platí niekoľko zlatých pravidiel.
Vajíčka musia byť úplne čerstvé. Len čerstvé vajíčka majú pevný bielok,
ktorý drží okolo žĺtka, takže vo vode sa úplne neroztečie. Staršie
vajíčka majú bielok tekutý, a ten by bol problém vo vode udržať okolo
žĺtka. Okrem vajíčok potrebujeme ocot, širší hrniec, lyžicu na
sformovanie vajíčka vo vode a penovačku na vybratie hotového vajíčka.
Do hrnca nalejeme vodu do výšky 5 cm a pridáme 1 polievkovú lyžicu octu.
Vodu privedieme k varu, voda však musí iba perliť, silný var s
bublinami pary je nevhodný. Keď už voda vrie, rozbijeme do nej opatrne
vajíčko a rýchlo pomocou lyžice pretiahneme bielok cez žĺtok. Inak
povedané, lyžicou sa snažíme sformovať vajíčko do úhľadnej hmoty tak, že
bielok formujeme okolo žĺtka. Vajíčko varíme 3,5 minúty, vyberieme a
dáme na chvíľu do misy so studenou vodou, vďaka čomu sa zastaví proces
varenia a zmyje sa aj ocot. Preslávená Julia odporúča variť vajíčko
presne 4 minúty, ale mne sa to zdalo pridlho, pretože 4 minúty varený
žĺtok už začal na krajoch tuhnúť. Ideálne stratené vajíčko má pevný iba
bielok, celý žĺtok má byť tekutý.
Stratené vajíčko chutí úžasne v tej najjednoduchšej príprave. Výborné
je však aj s rôznymi omáčkami, napríklad s holandskou omáčkou, s
opečenou slaninkou, šalátom, alebo s rôznymi zeleninovými jedlami.
Ja som si ho dnes dala v prostej úprave len s vločkami morskej soli
Maldon a s ružovým korením, do ktorého som sa nedávno zamilovala, nielen
kvôli chuti, ale predovšetkým pre nádhernú ružovú farbu.
Jedno vajíčko ma však natoľko očarilo, že som si musela neskôr spraviť ešte jedno, tentoraz som si ho dala s toastami z celozrnného chleba, dubovým šalátom a sweet chilli dresingom, ktorý som si vymyslela len tak za pochodu.
stratené vajíčka pripravené podľa postupu vyššie
celozrnný chlieb
50 ml kyslej smotany alebo smotany na šľahanie
2 PL čili omáčky
1 PL pikantnej horčice
soľ
čierne korenie
šalátové listy (dubový, rímsky šalát, polníček, rukola)
Z plátkov chleba vyrežeme formičkou okrúhle toasty a opečieme ich z oboch strán na slabo vymastenej panvici. Na dresing vymiešame spolu uvedené ingrediencie, ich pomer sa dá meniť podľa chuti. Jeden toast položíme na tanier, potrieme dresingom, obložíme šalátovými listami (v mojom prípade dubovými). Na tie položíme vajíčko, polejeme zvyšným dresingom a priložíme ďalší toast. Ihneď podávame.
Po desiatej sme s malým vybehli von, aby sme sa vyvetrali a skočili do našej mäsiarne. Vkladala som do nej nádeje, že v nej kúpim sviečkovicu na dnešnú fajnovú večeru pre môjho oslávenca. Žiaľ, nemali ju ani včera, ani dnes. Vraj ju objednala na zajtra, ale to si ju už môžu nechať. Práve dnes, nie zajtra, som chcela uvariť niečo, čo by môjho mäsožrúta obzvlášť potešilo. Keďže som nepochodila, začala som rozmýšľať nad alternatívou. V druhom obchode som hľadala kačacie prsia (už som sa videla, ako ich pečiem krásne doružova), ale nemali ich. Našťastie, neobišla som naprázdno, pretože ponukou dňa bola jahňacina. Zobrala som malý kúsok chrbta, krásne mäsko a za celkom príjemnú cenu (cca 3 Eurá za 20 cm kúsok lahodného mäsa).
Doma som sa hneď pustila do porciovania, aby som mäsko naložila do marinády. V tom momente som si spomenula, ako sme sa naposledy trápili s porciovaním tohto druhu jahňacieho mäsa. Človek by si myslel, že také malé zvieratko má v chrbte len chrupky a mäkké kostičky, ale opak je pravdou. Nechcela som ani pomyslieť na to, že by som mala použiť sekáčik. To by dopadlo hrozne, mäso by som len rozkatovala a zničila. Nedokážem totiž seknúť sekáčom dvakrát na to isté miesto. Nakoniec som porciovanie zvládla s novým (vianočným) nožom, i keď som mu dala riadne zabrať. Chvíľami som bola bezradná, ale podarilo sa mi odseknúť zopár celkom pekných mini kotliet.
jahňacie karé pokrájané na kotletky
olivový olej
cesnak
čerstvý tymian
V mise spolu vymiešame olej, pretlačený strúčik cesnaku a natrhaný
tymian. Pridáme mäso, dôkladne premiešame a necháme marinovať aspoň 3
hodiny.
Grilovaciu panvicu rozpálime a kotletky na nej grilujeme približne 3
minúty z každej strany (záleží od hrúbky kotliet). Zabalíme ich do
alobalu a necháme odpočinúť na teplom mieste, napríklad v rúre (80 °C).
Podávame so zemiakovými minipusinkami, šampiňónovou omáčkou a miešaným listovým šalátom.
Pusinky so zemiakového pyré som ešte nikdy nerobila, ale dnes som sa pre ne rozhodla. Nemala som žiadny recept a v kuchárkach, ktoré som dnes prelistovala sa žiadny nenachádzal. Tak došlo k improvizácii, ktorá dopadla dobre.
múčne zemiaky
soľ
čierne korenie
muškátový oriešok
maslo
Zemiaky uvaríme domäkka, scedíme a necháme odpariť. Potom ich
pretlačíme, osolíme, okoreníme a pridáme cca 2 PL masla. Ochutíme
muškátovým orieškom a dôkladne premiešame. Hmota musí byť dostatočne
pevná, aby sa z nej dali pomocou vrecúška striekať pusinky, preto maslo
pridávajte opatrne.
Rúru vyhrejeme na 200 °C, plech vystelieme papierom. Zemiakovú hmotu
naberieme do zdobiaceho vrecúška s ozdobným špicom a na plech striekame
pusinky s priemerom cca 4 cm. Pečieme v horúcej rúre dozlatova.
K mäsu som chcela pripraviť aj omáčku zo surovín, čo mám doma. Zaujala ma hrachová omáčka v knihe Basic Cooking, uvarila som ju, ale chuťovo som stúpila vedľa, nehodila by sa k jahňacine. Potom mi svitlo, že mám doma šampiňóny a bolo po probléme. (Hrachovú omáčku som odložila do chladničky, zajtra k nej niečo vymyslím).
2 šalotky
200 g šampiňónov
čerstvý tymian
soľ a čierne korenie
120 ml smotany na šľahanie (alebo na varenie)
maslo + trocha olivového oleja
V panvici zohrejeme kúsok masla, pridáme lyžicu olivového oleja a prisypeme nakrájanú šalotku. Chvíľu opekáme a prisypeme nakrájané šampiňóny. Premiešame, pridáme tymian, osolíme, okoreníme a dusíme domäkka. Potom prilejeme smotanu, necháme zovrieť a chvíľu povaríme. Podľa potreby dochutíme.
Pripravila som aj miešaný šalát s horčicovým dresingom. V poslednej
dobe som si obľúbila balené zmesi šalátových listov. Priznám sa, že
pôvodne som k nim mala odmietavý postoj, platiť 2 Eurá za natrhané listy
sa mi zdalo priveľa. Nedávno som si však zo zvedavosti kúpila jedno
balenie a prekvapilo ma najmä to, že aj v otvorenom balíčku ostali listy
aj niekoľko dní ako čerstvé. Odvtedy si občas tento šalát kúpim.
Uvedomila som si, že ani cena nie je prehnaná. V balení sa totiž
nachádzajú len vyberané šalátové druhy, a ak by som mala takú zmes
namiešať doma, minula by som oveľa viac peňazí za jednotlivé šaláty. No a
ďalšia vec, 5 hlávok rôznych šalátov by som určite nestihla zjesť skôr,
ako by zvädli.
Doma mám ešte hlávku dubového šalátu, tak som k tej kupovanej zmesi primiešala zopár listov.
zmes z listových šalátov (radicchio, polníček, dubový šalát, frisée...)
Na dresing:
½ citróna, chemicky neošetrovaný
2 ČL celozrnnej horčice
1 strúčik cesnaku, pretlačený
soľ a čierne korenie
4 lyžice olivového oleja
Z citróna ostrúhame kôru a vytlačíme šťavu. Pridáme horčicu,
pretlačený strúčik cesnaku, osolíme, okoreníme a metličkou premiešame.
Potom pomaly prilievame olej a metličkou ustavične šľaháme, kým
nevznikne pekný, hladký krémový dresing.
Šalátové listy nasypeme do misy, prelejeme dresingom a zľahka premiešame.
No a ako dezert sa podávalo trifle z Čierneho lesa. Približne dva týždne máme konečne TV Papriku, takže sa vytešujem a po nociach pozerám. Každý večer si nenechám ujsť úžasnú Nigellu. A práve od nej pochádza tento recept, padol nám do oka minulý týždeň. Nigella si vypomohla polotovarom – použila kupovaný čokoládový koláč, ale zato uvarila domáci, poctivý pudingový krém z 8 žĺtkov. Mňa však predstava 8 bielkov v chladničke dosť desila, takže som sa nakoniec rozhodla pre puding z prášku. Použila som však prémiovú radu s vyšším podielom kakaa a pridala som aj 120 g horkej čokolády. Čokoládový koláč – piškótu som upiekla sama. Viac o tomto dezerte však až v budúcom príspevku s názvom Z Čierneho lesa. Na stránku pribudne čoskoro.
Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.