Tento týždeň som si užívala čerešne s vedomím, že už budú asi posledné. Táto rozlúčka nebola plánovaná, môžu za to nádherné, veľké, šťavnaté a supersladké čerešne a bez proteínového bonusu! Na tieto krásne čerešne som natrafila v utorok v Lidli, kde som sa stavila cestou do práce po raňajky. Jeden chlapík stál pri bedničke s čerešňami a naberal doplna už druhú (či tretiu) igelitovú tašku. Začala som byť už trošku nervózna, predsa len, ranný zhon cestou do práce. V mysli som si predstavovala, na čo asi chlapík potrebuje toľko čerešní... Keď som v práci ochutnala prvú čerešňu, pochopila som. Boli úžasné! Dva dni som ich mala v miske pri počítači, osviežovali ma miesto dúška vody a v podstate zaháňali aj hlad.
Vo štvrtok som si povedala, že by som mohla konečne po dlhom čase niečo upiecť. Už mi aj drahý niekoľkokrát nenápadne naznačil, že by si dal nejaký dobrý "šutemén" a že som nejako prestala piecť. Nuž, je to tak. A tak som ráno pred prácou zbehla po ďalšie čerešne. Našťastie, ešte ich mali. Voľba padla na koláč s mrveničkou, ktorý som plánovala už minulú či predminulú sezónu, ale nejako to nevyšlo.
Dnes sme boli pozrieť svokrovcov, kde pomaly dozrievajú višne, ríbezle aj marhule... takže moje pečenie možno nabehne na aktívnejší letný režim. O tom však snáď nabudúce.