So zemiakovým cestom nie som veľká kamarátka, ale ľady sa prelomili. Zatiaľ vďaka „ňokom“ (netrúham si vyskloňovať slovo gnocchi).
Pred pár rokmi som ani netušila, ako môže s cestom zamávať zlý výber
zemiakov. Označovať varný typ zemiakov u nás stále nie je samozrejmosť, i
keď pár lastovičiek sa už našlo. A oceňujem aj to, že sa dajú nájsť
zemiaky typu C. Na trhu prevládajú Áčka a Ábéčka (A/B), C vídavam len vo
väčších reťazcoch, no nie vždy. Celú zimu a jar sme fungovali na C
zemiakoch, teraz samozrejme idú tie nové, najlepšie priamo zo záhradky.
K prelomeniu spomínaných ľadov došlo ešte v apríli, ale nepodarilo sa mi
o tom napísať skôr. Dôvodom je množstvo rýdzo sezónnych tém, o fialkách
či Veľkej Noci nemôžem písať v júli.
Moje skúsenosti so zemiakovým cestom nie sú bohaté. Párkrát som skúšala pripraviť moje milované pirohy zo zemiakového cesta (raz tuším aj marhuľové gule),
ale nie všetky pokusy boli úspešné. Vďaka zlému typu zemiakov som
zažila aj glejové, lepkavé, nepoužiteľné cesto. Odkedy sa však viac
zaujímam o varenie, viem, že na cesto či gnocchi treba jednoznačne
céčkové zemiaky. Možno by stačili aj béčkové, ale istota je istota.
Na prípravu domácich gnocchi ma namotal Viktor z Delikates.
Dovtedy som vždy otáľala a radšej som si kúpila hotové. V zime som
poškuľovala po tekvicových, či cviklových „ňokoch“, ale dala som si
domácu úlohu – pokiaľ neskúsim základný zemiakový recept, do iných
variantov sa púšťať nebudem. A tak v apríli dozrel čas a ja som sa do
nich pustila podľa rovnakého receptu ako Viktor.
1 kg umytých, neošúpaných múčnych zemiakov (varný typ C)
250 g hladkej múky
1 celé vajíčko
1 žĺtok
čerstvo nastrúhaný muškátový oriešok
štipka soli
Zemiaky uvaríme alebo upečieme domäkka. Pečenie je lepší variant, pretože pri ňom sa zo zemiakov odparí viac vody, ktorá vadí pri príprave cesta. Preto som na Marcelovu radu zemiaky radšej upiekla.
Ešte teplé zemiaky ošúpeme, alebo ich prepolíme a lyžicou vydlabeme vnútro a prepasírujeme cez lis na zemiaky. Pridáme múku, vajce, žĺtok, štipku soli a strúhaného muškátového orieška. Cesto miesime rukami dovtedy, kým nie je jemné, hladké a pružné. Správne pripravené cesto má byť prijemné na dotyk.
Cesto rozdelíme na 6 – 8 častí, ktoré postupne rukami vyšúľame na
valčeky s hrúbkou 2 cm. Cesto si podľa potreby podsypávame múkou, aby sa
nelepilo. Valčeky pokrájame na 3 cm kúsky, ktoré môžeme v strede zľahka
stlačiť.
Hotové gnocchi varíme v osolenej vode asi 3 minúty, kým nevyplávajú na hladinu. Podávame s rôznymi omáčkami.
Poznámky k prvému pokusu:
Cesto som rozdelila podľa receptu na 6 dielov, ale bolo to málo.
Jednotlivé časti boli veľké, takže šúľance z nich boli veľmi dlhé, čo
vadilo pri posledných častiach – pracovnú plochu som mala pokrytú
gnocchi, nemala som kde šúľať, takže posledné gnochci boli hrubšie a
väčšie. Keďže išlo o môj úplne prvý pokus, neboli jednotlivé gnocchi ani
veľmi pekné. Chuťovo to však bola úplne iná trieda ako kupovaný
polotovar. Jemné, hebké, rozplývajúce sa v ústach.
Tieto moje prvé gnocchi som podávala s gorgonzolovou omáčkou s vlašskými orechmi. Je to taká typická omáčka pre gnocchi, nás doma však sklamala. Gorgonzolu milujem, ale omáčka z nej bola veľmi ťažká a v spojení so sýtymi gnocchi to nebolo teda nič moc. Bolo mi trošku ľúto, že inak výborné gnocchi som pokazila omáčkou, ktorá nás neoslovila. Recept na túto omáčku je tiež v Marcelovej knihe, ale nejdem ho uvádzať.
Poznámky k druhému pokusu:
Cesto som si rozdelila na viac menších dielov, takže šúľanie
jednotlivých kúskov už išlo ľahšie. Pokúsila som sa aj o dva vzory.
Polovicu gnocchi som nechala hladkú, len som ich zľahka v strede
stlačila (Marcelove porovnanie k načuchranému vankúšu je viac ako výstižné).
Druhú polovicu som chcela vyformovať pomocou vidličky, ale na to nemám
potrebný grif, tak som ich vidličkou iba zľahka označila.
Tieto gnocchi som podávala s hovädzím ragú, ktoré je chutné, ale tiež sýte. Odporúčam odložiť na chladnejšie ročné obdobie, kedy sa tieto jedlá priam žiadajú. Na leto sú vhodnejšie ľahšie kombinácie, ak máte doma spomínanú knihu, určite si vyberiete (gnocchi s čerešňovými paradajkami a bazalkou, či s čerstvými hubami a mozzarellou).
1 dávka zemiakových gnocchi
olivový olej
lístky z 3 vetvičiek petržlenovej vňate
50 g postrúhaného parmezánu
Na ragú:
olivový olej
1,5 g hovädzej glejovky (mäso z lýtka, močink)
soľ a čierne korenie, čerstvo pomleté
2 mrkvy, nakrájané nahrubo
1 cibuľa, nakrájaná nahrubo
3 kusy stopkového zeleru, nakrájané nahrubo
4 celé strúčiky cesnaku, ošúpané
3 vetvičky rozmarínu
200 ml červeného vína
500 g ošúpaných paradajok z konzervy
500 ml hovädzieho vývaru
Rúru predhrejeme na 220 °C.
Do veľkého hrnca (vhodného do rúry) nalejeme olej, pridáme nakrájané
mäso, osolíme, okoreníme a opečieme zo všetkých strán dohneda. Pridáme
mrkvu, zeler, cibuľu, cesnak a celé vetvičky rozmarínu. Podlejeme vínom,
paradajkami z konzervy a polovicou vývaru. Prikryjeme a v rúre dusíme
asi 2 hodiny alebo dovtedy, kým mäso nie je poriadne mäkké. Občas
premiešame. Hotové mäso vyberieme a necháme trochu vychladnúť. Šťavu
prepasírujeme cez sitko. Mäso vidličkou a nožom rozoberieme na menšie
kúsky a pridáme do šťavy. Podľa potreby dochutíme soľou a korením a
primiešame nasekanú petržlenovú vňať. Podávame so zemiakovými gnocchi a
posypané parmezánom.
Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.
