O cvikle som už niekoľkokrát písala, pretože patrí k mojej najobľúbenejšej zelenine a varievam z nej počas celého roka. Už začiatkom júna som sa tešila z prvej úrody zo svokrovej záhrady, vtedy som si pochutnala aj na mladej čerstvej vňati. Našťastie, červená repa je trvanlivá zelenina, takže je prístupná počas celého roka. Samozrejme, že tá mladá, čerstvo vytrhnutá v záhrade je najlepšia, ale cviklu si dám naozaj hocikedy. Ak je cvikla pevná, tvrdá, nie príliš prerastená (ideálne vo veľkosti tenisovej loptičky), a nejaví žiadne známky poškodenia, či vädnutia, smelo ju kúpte. Ideálne na trhu, z domácej produkcie.
Túto nádhernú, tradičnú zeleninu z východnej Európy postihol u nás smutný osud. Jej využitie sa zredukovalo na konzervovanie do sladko-kyslého nálevu, prípadne do šalátu s chrenom. Priznám sa, k francúzskym zemiakom mám práve zaváranú cviklu najradšej, a Veľkú Noc si neviem predstaviť bez strúhanej cvikly s chrenom, ale tam jej využite v mojej kuchyni nekončí. S cviklou experimentujem pravidelne, skúsila som už aj výborné carpaccio, a najnovšie dokonca koláč, či placky. Z posledných receptov ma však najviac dostalo cviklové orzotto podľa Nigelly. Božská chuť! Síce sa v jednom recepte stretli dve zabudnuté a nie práve obľúbené suroviny – cvikla a krúpy, ale práve toto jedlo je úžasným príkladom, ako sa dá aj z takýchto surovín pripraviť zaujímavý, originálny a chutný pokrm.