V lete 2009 sa mi jeden kamarát ponúkol, že mi založí blog a bude sa o neho aj starať. Zrazu bol chrobák v hlave a napokon som súhlasila. Žiaľ, zaneprázdnený kamarát zistil, že na to, čomu sa sľúbil nemá žiadny čas. Spustenie blogu sa odkladalo, naťahovalo a keď už bola doména zaregistrovaná a stránka funkčná, vôbec nespĺňala moju predstavu ani obsahom ani formou. Ja, ako totálny analfabet ohľadom webu som si sama nevedela pomôcť. Čas bežal a stránka vyzerala stále rovnako zle, údaje boli neaktuálne, s chybami... Keďže som už bola myšlienkou blogu viac ako navnadená, pravidelne som kamaráta bombardovala prosbami o pomoc so stránkou, keďže mi to sľúbil. Nakoniec sme sa však museli dohodnúť, že si na stránku nájdem niekoho iného. Medzitým som sa začala orientovať vo svete foodblogov. Bola som unesená množstvom nádherných stránok o varení, dokonalé fotografie jedál, či procesu ich prípravy mi vyrážali dych. Postupne som pochopila o čom je blogovanie. Nechcela som, aby bola moja stránka iba o receptoch, preto som sa snažila písať úvodné texty, vymýšľať témy, spracovávať informácie. Aj keď bola moja stránka v tom čase nefunkčná, varila, fotografovala a písala som, akoby to bolo presne naopak. Viedla som si v podstate akýsi fooddenník. V lete 2010 sa mojej stránky ujal brat. Síce som vedela, že má len základné vedomosti ohľadom tvorby webu, ale aj tak dostal moju dôveru. Kým on pracoval na stránke, ja som ďalej písala. V auguste 2010 bola stránka konečne spustená, a to so všetkými starými textami, ktoré som medzitým napísala a ukladala v počítači.
Môj posledný príspevok na stránke pred zmenou vizuálu
Od augusta 2010 však začali na stránku pribúdať aktuálne články tak, ako som ich priebežne písala. S dizajnom ani s funkciami stránky som samozrejme nebola spokojná. Zo začiatku som bola rada, že stránka konečne funguje a ja mám svoj vlastný priestor pre vyjadrenie sa. Postupne mi však začala chýbať spätná väzba, bez ktorej blog jednoducho nemôže existovať. Vedela som, že stránka musí čo najrýchlejšie prejsť ďalšou zmenou. Aj tento proces trval neskutočne dlho, a v podstate mojou vinou. Najprv iba úvahy, potom reči, potom dlhé rozmýšľanie, či osloviť nejakého profesionála alebo sa obrátiť na priateľov a známych, či nevedia o niekom, kto by mi s tým vedel pomôcť. Nakoniec mi pomohol opäť brat, ktorý mi dal kontakt na šikovnú spolužiačku a jej priateľa. A tak sa veci v lete začali konečne trochu hýbať. No a v posledných dňoch sa všetko dotiahlo do úspešného konca.
Možno si mnohí poviete, že dizajn žiadna sláva, ale mne išlo primárne o vytvorenie interaktívnej stránky, kde mi konečne budete môcť zanechať odkaz, či komentáre k jednotlivým článkom. Zároveň som chcela sprehľadniť celý obsah stránky, recepty roztriediť, a články usporiadať tak, aby bolo jednoduché sa v nich zorientovať.
Ja sa z tejto zmeny veľmi teším a posledné týždne nežijem ničím iným. Dúfam, že túto zmenu vezmete pozitívne, a že moju stránku budete navštevovať ešte radšej a častejšie ako predtým. Za vaše názory, postrehy aj kritiku vopred veľmi pekne ďakujem.
Vaša Adusha
Veľké ĎAKUJEM patrí všetkým mojim priateľom, ktorí ma na myšlienku blogu navnadili, Jozefovi za prvotné nadšenie a za vymyslenie názvu stránky, bratovi Róbertovi za veľkú pomoc a božiu trpezlivosť so svojou sestrou, Janke a najmä Jarovi za dotiahnutie do úspešného konca, priateľom foodbloggerom, ktorí ma ženú dopredu a všetkým čitateľom, bez ktorých by písanie nemalo zmysel.
