Nie ste prihlásený login

Vinobranie, masová zábava i oslava vína

Doma v kuchyni

20. 09. 2010

 


V Pezinku som bola na vinobraní naposledy na jeseň 2007. Posledné tri roky sme toto tradičné podujatie buď vynechali, alebo sme absolvovali iba Raču. Včera sme sa spolu s priateľmi vybrali do Pezinka. Bola som prekvapená nielen množstvom ľudí, ale aj množstvom atrakcií, a najmä ponukou všetkého možného, počnúc neodmysliteľným burčiakom a predajom značkových zahraničných syrov končiac.

Samozrejme, že pribudlo aj množstvo stánkov s rôznymi somarinami a gýčmi. Môj Peter sa najviac zabával na stánku, kde predávali lepidlo Patex. Tovaru, ktorý sa podľa mňa vôbec nehodí na takéto podujatie bolo samozrejme viac. Nesmeli chýbať ani juhoamerickí Indiáni, ktorých hudba vyhrávala asi na dvoch, či troch rohoch. Priznám sa, radšej by som ako „podmaz“ počúvala miestne ľudovky. Na druhej strane som bola milo prekvapená množstvom ľudových remeselných a umeleckých výrobkov – na vinobraní ste našli medovnikárov, košikárov, drotárov, garbiarov, rezbárov, umeleckých kováčov, hrnčiarov či sklárov.

Na jedlo aj na burčiak sme mali šťastie. Dali sme si neuveriteľne chutnú a bohatú cigánsku v žemli, burčiak aj nealko hroznový mušt bol tiež fajn a na záver sme ochutnali aj obrovské, ale predovšetkým vynikajúce a poctivou šľahačkou ozdobené gofry.

Idúc okolo stánkov ma zaujalo viacero vecí (drevené hračky, syry, rôzne mňamky), ale keďže som sa nechcela predierať davom s plnými rukami, povedala som si, že nakúpim až na záver. Žiaľ, druhý okruh sme nestihli dať, čas neúprosne letel a my sme museli ísť domov a ešte vyzdvihnúť syna, ktorý bol zatiaľ so starými rodičmi.
Neodolala som však syrom a kúpila som si gruyère, ktorý som zháňala už dlhšie. No a nedokázala som odolať ani jednej vtipnej záležitosti – obloženému chlebíčku z marcipánu. Takýchto marcipánových úletov predávali viac, ale chlebíček bol podľa mňa najvtipnejší (i keď uznávam, že aj trochu gýčový).

Ako vyzerá vinobranie napríklad v takom Taliansku neviem. Viem však, že na oslavu vína a úrody sa tam, predovšetkým v Toskánsku zvykne piecť tradičný hroznový koláč Schiacciata con l'uva. Na tento koláč, alebo skôr hroznový chlieb, som našla asi štyri rôzne recepty. Nakoniec som sa rozhodla pre verziu podľa knihy Basic Baking . Hrozienka vo vnútri cesta symbolizujú minuloročnú úrodu a čerstvé hrozno na vrchu koláča zasa tú novú.

Taliansky hroznový osúch

(zdroj inšpirácie: Basic Baking, Ikar)

70 g hrozienok
2 PL grapy alebo vody
100 g vlašských orechov
2 vetvičky čerstvého rozmarínu
1 ČL feniklových semien
150 g cukru
30 g čerstvého droždia
125 ml vlažného mlieka
500 g múky
1 PL olivového oleja
800 g drobného modrého hrozna
1 PL práškového cukru na posypanie

Hrozienka prepláchneme a namočíme do grapy alebo vody. Vlašské orechy nahrubo nasekáme, alebo podrvíme prstami. Rozmarín umyjeme a lístky poodtŕhame. Feniklové semienka rozdrvíme v mažiari najemno. Cukor nasypeme do hrnca a na strednom plameni ho rozpustíme na karamel. Necháme ho trošku zhnednúť a opatrne doň vlejeme 125 ml vlažnej vody. Karamel po zhrčkavení ďalej zohrievame, aby sa úplne rozpustil. Necháme vychladnúť.
Droždie rozmrvíme vo vlažnom mlieku. Múku nasypeme do misy, pridáme droždie, hrozienka, feniklové semienka, rozmarín, vlašské orechy, karamelový sirup, olej a všetko poriadne zmiesime. Prikryjeme a necháme kysnúť asi hodinu, kým cesto nezdvojnásobí objem.

Kým cesto kysne, pripravíme si hrozno. Umyjeme ho a bobule obtŕhame. Ak máme hrozno s veľkými bobuľami, rozpolíme ich. Rúru predhrejeme na 180 °C. Plech vyložíme papierom na pečenie. Vykysnuté cesto premiesime a vyváľame do tvaru kruhu. Prenesieme na plech a obložíme hroznom. Môžeme ešte posypať posekanými orechmi. Pečieme vo vyhriatej rúre cca 35 minút.


Komentáre k článku

Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign