Tento článok mal uzrieť svetlo sveta ešte v januári, ale, to by som nebola ja, keby som si nedala repete, neurobila nové foto, nepreštudovala niekoľko kníh a informácie na webe, aby som sa dopátrala k pravde. V hlave som už mala premyslený text článku o tom, že vlastne ani neviem, čo som to navarila, ako sa to správne volá, či som vôbec postupovala správne a jedno s druhým. Našťastie som natrafila na
tento Cuketkov, naozaj do detailov prepracovaný článok - veru našťastie, lebo by som sa pustila do písania niečoho podobného. A to by nebolo ani na hodinu, či dve, ale asi na celú noc. Takže sa pokúsim ušetriť vás dlhých statí, to o čom som chcela pôvodne písať je už veľmi kvalitne napísané.
V poslednom čase dosť často chytám do ruky knihu Romana Vaněka: Klenoty klasické európske kuchyně
(recenzia na ňu určite príde, ale celá kniha je ešte v štádiu testovania). Kniha neponúka iba prehľad najslávnejších európskych receptov, ale jej úvod je koncipovaný ako klasické veľké európske kuchárky. Začína základnými receptami - ako si uvariť vývar, omáčkový základ, podáva prehľad najznámejších omáčok a podobne.
Keď som sa v januári v rámci mojich "výziev v kuchyni" pustila do prípravy Beef Wellington, musela som si pripraviť aj omáčkový základ, ktorý Vaněk vo svojej knihe nazýva demi-glace. V mrazničke mávam pravidelne zásobu hydinového či zeleninového vývaru, hovädzí resp. teľací robievam len zriedka, a doteraz som ho nikdy neredukovala na maximum. K sviečkovici na spôsob Wellington som potrebovala pripraviť jednu zo základných omáčok - omáčku Madeira, a tento typ omáčky si vyžaduje silný teľací vývar. Sobota tak patrila vareniu vývaru, nedeľa príprave sviečkovice. Toto je však už iný príbeh.
Pustila som sa teda do prípravy teľacieho vývaru, fondu, omáčkového základu, či ak chcete, demi-glace. V mrazničke som mala hromadu teľacích kostí od švagrinej, z domáceho chovu, takže som sa tešila, že základ - teľacie kosti, mám naozaj dobrý.
A teraz to príde - čo vlastne idem variť?
Podľa Romana Vaněka, profesionálny omáčkový základ, resp. demi-glace.
Niežeby som Romanovi neverila, ale vytiahla som z police bibliu od Escoffiera, ako aj od Julie Childovej a začala hľadať informácie o demi-glace v ich ponímaní. A práve teraz je asi ideálny čas odkázať vás na spomínaný
Cuketkov článok. S demi-glace to totiž nie je až také jednoduché, a už vôbec nie jasné. Samozrejme, znie to vznešene, keď sa povie "uvarila som si demi-glace", veta "uvarila som si teľací fond/silný vývar/omáčkový základ" už nie je taká zvučná.
Informácie o demi-glace som sa snažila nájsť aj na zahraničných internetových stránkach a pri hľadaní som natrafila na ďalší výraz "Glace de Viande". Spomína ho aj Escoffier, a ide o aspik, najvyšší stupeň koncentrácie vývaru. A aj keď to asi ani zďaleka nesedí a neladí s klasickými definíciami, páči sa mi táto jednoduchá stupnica na
označenie koncentrácie vývaru:
fonds ou jus de veau brun (brown veal stock, hnedý teľací vývar) - vývar z opečených teľacích kostí, príprava cca 6 hodín
demi-glace - vývar zredukovaný o 75 %, čiže na 25 % pôvodného objemu
glace de viande (meat glaze, meat icing, aspik) - vývar zredukovaný na 10 % pôvodného objemu
Prvý a posledný výraz nájdete v rovnakom význame aj u Escoffiera, i keď receptúra sa v detailoch líši od iných receptov, na ktoré som natrafila, i od postupu podľa Romana Vaněka, ktorý som si vybrala.
Demi-glace je podľa Escoffiera druh omáčky
(a teda nie omáčkový základ!), pripravenej z hnedého teľacieho vývaru a španielskej omáčky - čo je základná hnedá omáčka, tzv. sauce brune, resp. sauce espagnole. Bodka. Stačí.
Takže, podľa mňa by sa pri varení vývaru a jeho následnej redukcii na hustú sirupovitú tekutinu malo narábať len s dvoma výrazmi (hnedý vývar a aspik/omáčkový základ). Zaujímavé je však aj to, že keď čítam o príprave glace de viande, spomína sa hustá sirupovitá tekutina. K tej som sa ešte nedopracovala, bolo mi ľúto zredukovať všetok vývar na biednych 10 % pôvodného objemu. No aj napriek tomu, že moja redukcia nebola sirupovitá, lepkavá, po vychladnutí stuhla do pevného aspiku - tak a teraz úvaha - pripravila som glace de viande (aspik), či nie?
V chladničke po januárovom, aj včerajšom varení mám celkom slušnú zásobu "omáčkového základu", takže nabudúce to asi skúsim a potiahnem redukciu vývaru do maxima, som veru zvedavá, do akého skupenstva sa vie dlhým varom dopracovať.
čierne diamanty po stuhnutí v chladničke a vyklopení, "mäsové želé cukríky"
Jedno som sa však posledné dni naučila. Pri príprave dobrého koncentrovaného vývaru je najdôležitejší správny timing. Ideálne je pripraviť si všetky suroviny v piatok pred víkendom a následne jeden víkend obetovať "stráženiu ohňa" a dohľadu nad hrncom na večnom plameni.
Nesprávne načasovanie sa nevyplatí - potom dopadnete ako ja - v prvú noc vypínate o druhej plyn, lebo od muža dostanete zákaz nechať ho horieť cez noc, bez dozoru. Na druhý deň večer, po príchode z práce pokračujete v základnom vyváraní surovín. O polnoci to balíte a následne cedíte, cez sitká, cez utierky, aby ste získali čo najčistejší základ. Tretí večer už venujete redukcii. O jednej v noci sa prebudíte na gauči s myšlienkou na to, že veď ste plánovali čítať... o dva momenty neskôr si spomeniete, že vy vlastne varíte/redukujete. Viac ako polovica pôvodného objemu je preč, na sirup to ešte ani zďaleka nevyzerá, ale už kašlete na to. Do rána v kuchyni strašiť odmietate. Ráno vás v chladničke privíta krásne pevné želé, ktoré už len vyklopiť, pokrájať, pobaliť a šup do mrazáku. Ale aj toto finále musí počkať na večer. Ste pracujúci človek, hor sa do práce.
Silný hnedý teľací vývar / omáčkový základ / (demi-glace)
(zdroj inšpirácie: Roman Vaněk - Klenoty klasické evropské kuchyně)500 g cibule
300 g stonkového zeleru
300 g mrkvy
2 paradajky
3 strúčiky cesnaku
200 g šampiňónov
5 kg teľacích kĺbových kostí
100 ml rastlinného oleja
50 g paradajkového pretlaku
1 lyžica celého čierneho korenia
3 stonky tymianu
3 bobkové listy
250 ml suchého červeného vína
1 kg hovädzieho rebra
10 l vody
8 stoniek z petržlenu (bez vňate)
1 lyžička soli
Poznámka: Toto je základný rozpis, vraj na 1,5 l demi-glace. Na tento objem potrebujete naozaj obrovský hrniec, do ktorého vám vojde 5 kíl kostí, zelenina, a ešte aj 10 litrov vody. Ja som varila v menšom. Mala som 2 kg kostí, k čomu som pomerovo prispôsobila aj množstvo ostatných surovín.
Načo potrebujeme omáčkový základ: Vďaka svojej koncentrovanej chuti ním posilníme viacero jedál, strukoviny, rôzne mäsové pokrmy, ale predovšetkým sa bez tohto základu nezaobídeme pri príprave celej skupiny omáčok k stejkom, či k mäsám v inej úprave. Bez omáčkového základu žiadnu poctivú omáčku zo skupiny tzv. hnedých omáčok nepripravíme.
Postup1. Kosti dáme na plech a dôkladne potrieme zo všetkých strán rastlinným olejom. Ja kosti pečieme aj spolu s mäsom - rebrom. Vzniklo to nedopatrením prí nepozornom prečítaní receptu, ale už to meniť nebudem, myslím, že to vývaru nevadí
(Vaněk pečie iba kosti, surové mäso pridáva do hrnca k opečenej zelenine a kostiam). 
2. Rúru vyhrejeme na 200 °C. Do horúcej rúry vložíme kosti a pečieme ich asi 45 minút, v polovici času ich otočíme. Pokiaľ máme po uplynutí tohto času pocit, že sú kosti málo opečené, môžeme ich v rúre nechať ešte cca 15 minút.
3. Kým sa pečú kosti, pripravíme si zeleninu. Z cibule stiahneme iba jednu vonkajšiu šupu, ostatné ponecháme a pokrájame na štvrtinky. Mrkvu umyjeme (šúpať nemusíme) a spolu so stonkovým zelerom pokrájame na väčšie kúsky, cca 3 cm. Paradajky pokrájame na rovnakú veľkosť, šampiňóny prekrojíme na polovice. Cesnak ošúpeme a hranou noža roztlačíme.
4. Vo veľkom hrnci rozpálime zvyšný olej. Pridáme pokrájanú mrkvu a zeler a opekáme do zlatohnedej farby. Keď máme tento zeleninový základ dôkladne opečený, pridáme cibuľu a rovnako opekáme do zlatohneda. Pravidelne miešame, aby nám zelenina neprihorela.
5. K opečenej cibuli pridáme paradajky a šampiňóny a opekáme 5 minút. Potom pridáme cesnak a opekáme ďalšiu minútu. Pridáme paradajkový pretlak, celé čierne korenie, tymian, bobkové listy a opekáme ďalších 5 minút. Prilejeme červené víno, zamiešame a následne ho necháme úplne vyvariť.
6. Opečené kosti spolu s rebrom vložíme do hrnca k opečenému zeleninovému základu (ak nemáte obrovský hrniec, rozdeľte teraz zeleninový základ do dvoch polievkových hrncov a následne aj kosti a varte vývar paralelne v dvoch hrncoch). Kosti zalejeme studenou vodou, osolíme a na strednom plameni privedieme k varu.
7. Penu, ktorá sa tvorí na hladine zbierame lyžicou a dávame pozor, aby nám vývar nezačal prudko vrieť. Hneď ako sa vývar priblíži k bodu varu stiahneme plyn na minimum, pridáme petržlenové stonky a pomaly nezakryté varíme - necháme tiahnuť - 8 hodín. Občas z hladiny pozbierame penu, či vrstvu tuku, ktorá sa začne hore zbierať.
8. Hotový vývar scedíme cez jemné sitko (a následne aj cez mokrú a vyžmýkanú čistú tkaninu) a necháme vychladnúť (najprv pri izbovej teplote, potom v chladničke).
9. Z vychladnutého vývaru lyžicou zoškrabeme vrstvu tuku, ktorý vyhodíme. Zvyšky tuku veľmi dobre odstránime tak, že na hladinu vývaru položíme papierovú utierku, chvíľu počkáme a následne ju odstránime.
10. Takúto rôsolovitú podobu mal vychladnutý vývar po prvotnom 8-hodinovom vyvarení surovín. Tento rôsol následne opäť ohrejeme a na slabom plameni redukujeme na požadovanú hustotu.
11. Vývar som redukovala približne 5 hodín. Či je vývar správne redukovaný zistíte tak, že na zadnej vypuklej časti lyžice by po namočení do vývaru mal ostať lepkavý sirupovitý film. Vývar môžete redukovať ďalej, až získate naozaj koncentrovanú hustú sirupovitú tekutinu - glace de viande.
12. Časť zredukovaného vývaru som rozliala do nádobky na ľad, druhú časť som vyliala na menší plech a všetko po vychladnutí odložila do chladničky.
13. Stuhnutý omáčkový základ z nádoby na ľad opatrne vyklopíme, na tanieri dáme zmraziť a následne samostatne zmrznuté kocky presypeme do vrecúška, ktoré máme v mrazničky vždy po ruke.
14. Stuhnuté "demi-glace" (alebo glace de viande?) pokrájame na porcie, individuálne zabalíme do potravinovej fólie a odložíme do mrazničky.
Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.
