Predvčerom sme mali super deň. Bola to krásna sobota. Po troch rokoch sme sa konečne dostali na vianočné trhy do Viedne. Bála som sa, že to opäť nevyjde, ale našťastie, podarilo sa. Termín sme si dohodli dostatočne dopredu, takže jediné, čo mohlo náš výlet ohroziť boli nepredvídateľné okolnosti alebo nejaká snehová kalamita. Ráno to z okna naozaj vyzeralo na blížiacu sa snehovú kalamitu. Predstava, že by sme kvôli počasiu mali dnešnú akciu odvolať sa mi vôbec nepáčila a našťastie, nič také nenapadlo ani našim známym, ktorí sa tiež do Viedne poriadne tešili. Pred 11tou si po malého prišli babka s dedkom a my sme poriadne naobliekaní vyrazili na vlak. Vlak bol viac ako plný, takže sme si celú cestu do Viedne pekne odstáli. Prichádzajúc do Viedne a pozerajúc von z okna som sa potešila, že nesneží. To sme však ešte netušili, aké prekvapenie náš čaká vonku. Miesto snehu, ktorý sa pomaly topil, nás vo Viedni vítal dážď. Sklamaní sme hneď začali uvažovať, ako dlho vydržíme v takom počasí vo Viedni bez dáždnikov a poniektorí aj bez kapúc na bunde.
Tradične, naše prvé kroky viedli k zámku Belvedere. Tam sme sa rýchlo skryli pod prístrešok a dali si punč na zahriatie. Po chvíli sme mali pocit, že dážď ustáva a keď sme sa začali presúvať smerom na Karlsplatz, skákala som meter dvadsať, lebo naozaj prestalo pršať! Cestou sme lúpali pečené gaštany a vytešovali sa, že sa počasie umúdrilo.
Na Karlsplatz sme si dali opäť prestávku, obehli predajné stánky a s punčom v ruke sme sa zašili do príjemného prístrešku s čistými stolmi, sviečkami, dekoráciami (ktoré nikto neukradol) a s balíkmi slamy na sedenie. Punčov vo Viedni majú od výmyslu sveta. Po úvodnom punči s tequilou a pomarančom som si teraz dala jablkový so zázvorom. Bol rovnako výborný a príjemne pikantný.
S punčom a vareným vínom je to vo Viedni takto. Nalievajú ho zásadne do keramických hrnčekov, ktoré sa zálohujú (záloha je zvyčajne 2 €). Keramické hrnčeky majú niekoľko výhod: lepšie sa s nimi manipuluje, lepšie sadnú do ruky (nepália ako horúce plastové poháriky), sú estetickejšie a pokiaľ je človek suvenírachtivý, môže si ho nechať. Ich plusom je aj to, že víno alebo punč v nich drží dlhšie svoju teplotu a nevychladne tak rýchlo ako v plastovom poháriku. Nezanedbateľný je aj ekologický efekt: sú použiteľné opakovane, ak sa nezničia, tak aj niekoľko sezón po sebe, a najmä, nehrozí znečisťovanie prostredia jeho pohodením. Ak by Viedenčania predávali punč do jednorazových plastových pohárov, nielen koše, ale aj ich okolie a predpokladám, že aj iné miesta, by boli pri tom dave ľudí, ktorý sa prehrmí cez centrum zahádzané použitým plastom (neverím totiž, že všetci cudzinci, turisti a návštevníci sú natoľko uvedomení, že by zakaždým hľadali kôš, aby mohli prázdny pohár odhodiť tak, ako sa patrí.). Hnčeky však majú aj jednu nevýhodu: keď kupujete pitie, vždy zaplatíte oveľa viac. Aj keď vám potom zálohu vrátia, drobné dáte len do vrecka a hneď máte pocit, že míňate nejako priveľa. S tým míňaním to však je pravda. Za tie tri roky, čo sme tam neboli, ceny stúpli. Ak nás pamäť neklame, punč, či varené víno sme kupovali približne za 2,50 €. Teraz stálo všetko okolo 3,50 €. Nuž veru, riadne drahý špás. Ale vianočné trhy sú len raz do roka, tak prečo si trošku nedopriať?
Zvyčajne sme sa od Karlsplatz presúvali do centra k Stefansdomu a
odtiaľto cez Hofburg, poprí múzeám k radnici. Tentoraz sme sa však
rozhodli ísť rovno k radnici, pred ktorou sa konajú najväčšie viedenské
vianočné trhy, tzv. Wiener Christkindlmarkt. Pred radnicou nás privítal
obrovský adventný veniec s dvoma zapálenými sviečkami. Zjavne je to
náhrada za adventný kalendár, ktorý sa po minulé roky nachádzal v oknách
novogotickej radnice. 24 okien bolo označených číslami od 1 po 24, a
každý decembrový deň sa jedno okno otvorilo (a rozvietilo? Už si nepamätám, ako presne to bolo. Ale bolo to pekné.)
Na tento kalendár som sa veľmi tešila, ale nebolo ho. Okrem spomínaného
adventného venca nás privítal aj obrovský dav ľudí. Hlava na hlave,
tlačenica, pred stánkami s jedlom (tých je tu pomenej) rady.
Poriadne hladní sme najprv zašli k stánku s pečenými klobáskami, ktorý
stojí každý rok na tom istom mieste. Už tradične sme si dali pečenú
klobásu – Bratwurst a klobásu so syrom Käsewurst. Predávajú ich ako
obrovské hotdogy, alebo klasicky na papierovú tácku. Hotdogy majú tú
výhodu, že šetria predávajúcim čas, a kupujúci si pri jedení nezašpiní
ruky. My s manželom sme si však dali klobásky tradične na tácku.
Fullservis, klobásku dostanete krásne pokrájanú na kolieska, takže
nehrozí žiadne oprskanie masťou, či šťavou pri zahryznutí. Možno nie sú
klobásky práve gastronomický skvost, ale vo viedenskom podaní sú
neuveriteľne chutné. A ešte jedna poznámka. Ich klobásky sú úplne iné
ako tie naše. Vo vnútri nie sú žiadne chrupavky, nie sú mastné,
prevažuje podiel mäsa. A pri tých syrových navyše kúsky syra, ktoré sa
nádherne topia, pridávajú klobáske na chuti a originalite.
Tí, ktorých klobáska nezasýtila si ešte dali tenkú vyprážanú rolku s kabanosom vo vnútri.
Odkedy sme došli do Viedne, sme spolu s kamarátom Stanom poškuľovali po jahodách v čokoláde. Vo Viedni na trhoch sú stánky, kde predávajú ovocie v čokoláde, jablká v karamely a rôzne pralinky. Zvyčajne sa takýto stánok nachádzal aj pri Belvedere, ale tento rok nie. Nenašli sme ho ani na Karlsplatz, a ja som sa už začala báť, že jahôdky svoj biznis skončili. Našťastie však nie!! Tešila som sa ako malé dieťa, keď sme došli k tomuto stánku. Vždy si dávam jahody v horkej čokoláde, iné ovocie nikdy neskúšam. Bola som v siedmom nebi, keď som si pochutnávala na týchto jahôdkach. Ja viem, veď to nič nie je a pokojne si to môžem pripraviť aj doma (veď som si už pripravila, a aj pripravím), ale pre mňa majú nesmierne čaro tam, vo Viedni.
Po jahodách sme si dali ešte výborný punč s lesným ovocím, ktoré bolo riadne nasiaknuté alkoholom. Na záver sme sa ešte zastavili pri stánku s XXL zákuskami a koláčmi. Keď sme ten stánok objavili prvýkrát, dali sme si xxl jablkovú štrúdľu a šišky. Dnes mali sortiment o niečo širší ako si pamätám, takže voľba padla na sacher, mozart zákusok, gaštanový koláč a gaštanové trubičky. Okrem toho majú v ponuke brownies, sladké praclíky z kysnutého cesta, plnené buchty, viacero druhov z lineckého cesta a iné.
Pred radnicou bolo tak veľa ľudí, že o nejakom chodení od stánku k stánku nemohlo byť ani reči. Osobne ma asi najviac okrem môjho jahodového a xxl stánku zaujal stánok s údeninami od výmyslu sveta. Cestou preč sme sa tam zabudli s manželom zastaviť. Škoda, určite by sme si niečo dobré vybrali.
Na spiatočnej ceste sme sa zastavili ešte na Námestí Márie Terézie,
ale rovnako aj tam bolo veľké množstvo ľudí. Tak sme radšej pridali do
kroku, aby sme na stanicu prišli včas a podarilo sa nám sadnúť. Nohy
boli veru nachodené a unavené. Ešte sme sa zastavili na posledný punč na
Karlsplatz, a potom už len rýchlejším tempom kráčali na stanicu.
A záver? Viedeň a jej vianočné trhy majú niečo do seba. Jedlo aj pitie
má svoju úroveň, jeho kvalita nepokrivkáva, ale je všade rovnaká,
rozumej vyššia. Tomu však prináležia aj vyššie ceny. Návšteva
viedenských trhov nie je lacný špás. Priemerná cena jedného pitia, či
jedného jedla sú 3 €. Ak chce človek ochutnať z viacerých vecí a ešte si
nejakú dobrotu vziať aj domov, minie tam slušnú sumu peňazí. Ale ako
som už povedala. Vianočné trhy a Vianoce sú len raz do roka, tak prečo
si trochu nedopriať a nespraviť si príjemný výlet s rodinou či
priateľmi?
Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.
Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.
