Nie ste prihlásený login

Jar pod Pajštúnom

Príroda

03. 04. 2011


Ako som včera avizovala, dnes sme sa vybrali na Pajštún. Zrúcaniny tohto hradu ležia v Malých Karpatoch, najbližšia prístupová cesta naň vedie z Borinky.

Keď sme tam okolo desiatej došli, už sme nemali pomaly kde zaparkovať. Auto na aute. A v lese hlava na hlave. Teda, nie doslova, ale vychádzky na Pajštún sú veľmi obľúbené a ľudí tam bolo viacej ako som predpokladala. Peších, aj cyklistov. Náš malý turista bol po včerajšku zjavne unavený, lebo v strmších úsekoch nevládal a pýtal sa na ruky. Nakoniec však väčšiu časť trasy prešiel po vlastných.


Hore na hrade to vyzeralo ako na hromadnej opekačke. Horelo tam viacero pahrieb, ľudia opekali, alebo len tak posedávali, ležali, fotili si výhľady. Bolo tam aj množstvo malých detí a psov. Dokonca sme začuli aj angličtinu. Na môj vkus tam bolo trošku plno a hlučno.


Každopádne vychádzka bola príjemná. Dole sme to zbehli za pár minút.

Vzhľadom na to, že doma nebolo navarené, rozmýšľali sme kam sa pôjdeme naobedovať. Skončili sme v jednej reštaurácii, ktorá má svoje najlepšie časy už asi za sebou. Pred takými desiatimi a viac rokmi bola veľmi vychýrená a obľúbená. Keďže som z vlastnej skúsenosti vedela, že nemám očakávať nič výnimočné, snažila som sa k tomu aj primerane naladiť. Najprv ma však rozladil kývajúci sa stôl, potom typická zeleninová obloha v zložení dva kučeravé šalátové listy, dve kolieska uhorky, jedno koliesko paradajky a tri hrubé neúplné kolieska póru. Neviem, či ten pór mal byť zábleskom originality, ale priznám sa, surový pór v tejto podobe som ešte nejedla. Jedlo bol štandardné. Neurazilo, ani nenadchlo. Pre túto reštauráciu sme sa rozhodli kvôli terase, aby sme v dnešnom krásnom počasí nemuseli sedieť vo vnútri. Zo začiatku sme boli v reštaurácii sami, ale postupne sa začala naplňovať. Naplnila sa aj terasa, a naplnila sa fajčiarmi. Všetci naokolo vo veľkom fajčili, a pozrúc na dvere do vnútra reštaurácie som zistila, že my nesedíme na terase, ale v miestnosti pre fajčiarov, ktorú vzhľadom na počasie otvorili (inak je uzavretá, tvorená takou hrubou fóliou). Nefajčiari si terasu nezaslúžia? Či ak im vadí cigaretový dym, musia sedieť vo vnútri? Tieto otázky mi bežali v mojej hlave, keď sme odtiaľto odchádzali.

Nenechala som sa však rozladiť a domov som došla v dobrej nálade, i keď unavená z lesa. Aktívny víkend je za nami. Už teraz sa teším, čo vymyslíme na ten ďalší.


Komentáre k článku

Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign