Nie ste prihlásený login

Farby a chute jari

Vidiek a záhrada

31. 05. 2013



Ešte koncom marca sneh, potom rýchlo jar, teplo, pomaly leto... a znova iba jar, resp. neurčité ročné obdobie. Vonku je momentálne fakt hnusne. Vlahu síce záhrada aj príroda potrebujú, ale chcelo by to aj trošku tepla a slnka. Či je pekne, alebo škaredo, každý víkend sa snažím aspoň zopár fotografiami zachytiť, ako sa naša záhrada mení. Čo už klíči, čo je už súce zberu, čomu sa nedarí... Samozrejme, svoje pozorovania nevenujem iba mojej úžitkovej záhrade - zelenine a bylinkám. Obzerám aj pozostatky starej záhrady, dedičstvo, ktoré sme získali spolu s kúpou domu. Otvorím dvere na ulicu a sledujem, čo nové sa deje v predzáhradke. Žasnem nad vŕbou, ktorá rastie ako z vody - minulý rok zo zrezaného pňa rástol iba jeden prútik, dnes už máme pred domom 2,5metrový strom. Potom vybehnem na cestu za domom, k potoku a obdivujem všetko, čo kvitne okolo. Nechtiac vyplaším divé kačice z rákosia, nazbieram bazu, a potom si idem oči vyočiť na nádhere červených vlčích makov a margarétok.



Maky sú jednoducho úžasné. Cestou z našej dediny smerom na Mošoň sme dokonca z auta zbadali celé makové polia, plné úžasnej červene. Minulý víkend nám nevyšiel čas ísť sa na tie polia pozrieť zblízka. Dúfam, že tentoraz to vyjde. Všetko však závisí od počasia.


Takto to vyzeralo za našim domom minulý víkend. Jednoducho nádhera

Vrátim sa niekoľkými fotografiami pár týždňov do minulosti, na začiatok jari.


Zimná portulaka. Nasiata na jeseň, zožatá v apríli

Na jeseň som v záhrade nasiala valeriánu poľnú - polníček a zimnú portulaku. Chlad neskorej jesene obidvoch zelinám vyhovoval. Relatívne rýchlo vyklíčili a podrástli. Potom prišla dhá zima s hrubou izolačnou perinou. Po roztopení snehu som mala hneď k dispozícii prvé vitamíny. Žiaľ, apríl bol taký horúci, že jeden týždeň som sa tešila z jesenného dedičstva a na druhý víkend už bolo všetko v kvete. Polníček som si veľmi neužila, poslúžil však záhrade na zelené hnojenie. Z portulaky som stihla pripraviť šalát k našej prvej grilovačke.

Šalát z baby špenátu, portulaky, pistácií a fialôk

Práve som si spomenula na komentár môjho muža pri jedení tohto šalátu. V čase prvej grilovačky zo zeme schádzali listy ľaliovky - ukázala som na ne a povedala, že táto kvetina je jedlá a mladé listy chutia podobne ako medvedí cesnak. Drahý na mňa pozrel a zadrel, že všetko čo nájdem v záhrade nemusí skončiť na našom tanieri (stačili fialky a portulaka - čo je to prosím ťa? :-) )


Toto už nie je z dedičstva, narcisky som na jeseň sadila sama

Jarné cibuľoviny som si veľmi neužila. Minulý rok na jar sme mali v záhrade iba snežienky. Tento rok to už bolo farebnejšie, pretože minulú jeseň som nasadila narcisy, tulipány, hyacinty, krokusy, modrice. Všetko krásne zakvitlo, len žiaľ, tá jarná krása mala veľmi krátke trvanie.

Pri chodníku vedľa domu vo dvore


Krátke trvanie krásy

Tulipány tento rok vydržali naozaj veľmi krátko. Škoda. V apríli posledné roky udrú vždy také horúčavy, že človek sa nestihne tulipánmi vôbec potešiť.


Vidlochvost feniklový (dole) a vidlochvost ovocný (hore)

Začiatkom jari sa začal v záhrade objavovať prvý hmyz. Najväčším potešením pre oko boli motýle. A to nie hocijaké, ale rovno dva vidlochvosty. Usadili sa na hriadke a sedeli tam snáď dve hodiny. Poletovali okolo seba, prilietávali od seba a k sebe, oňuchávali sa. Vyzeralo to ako motýlie dvorenie, ale pozor, žeby medzidruhové? Išlo totiž o zástupcov dvoch druhov vidlochvosta, feniklového a ovocného.



Vrátim sa ku kvetinám a to konkrétne k orgovánu. Pred rokom skoro štvrtinu záhrady tvoril orgován. Obrovské kríky, jeden biely  a jeden fialový sa nekontrolovane šírili do okolia. Žiaľ, museli sme ich zredukovať, rástli naozaj na zlom mieste. Okrem spomínaných dvoch obrov rastie jeden exemplár nad plotom smerom na ulicu a jeden má peň zarastený do plotu k susedom.




Kosatce v predzáhradke u susedov / a u nás


Kosatce v záhrade


Ľan

Krásne nežné modré kvietky na tejto fotografii som v predzáhradke obdivovala od minulého roka. Netušila som o čo ide a najväčšia sranda je, že som to zistila až v drážďanskej botanickej záhrade začiatkom mája, keď som pri tejto kvetinke na tabuľke zbadala nápis "Leinen". Nuž, človek sa učí celý život.


Černuška damascénska / Nigella damascena

Veľké prekvapenie som zažila minulý víkend, keď som v predzáhradke objavila krásnu nežnú černušku. A zbadala som aj niekoľko nerozkvitnutých pukov. Teším sa a som prekvapená, že minulý rok som v predzáhradke černušku nemala. Semienka černušky som v apríli aj nasiala do mojej malej kvetinovej lúky. Uvidime, či z toho mini projektu niečo bude.


Trvalý obyvateľ predzáhradky - kokarda

Vo vidieckej záhrade nesmú chýbať pivónie. Pred rokom som ich veľmi nevnímala, v čase ich kvitnutia sme mali dvor zaprataný škridľou na strechu, stavebným materiálom a plným kontajnerom. Rekonštrukcia domu bola v plnom prúde. Tento rok ich krásu už nič nezatieňuje.


Pivónie a zásoby dreva z uplynulej zimy v pozadí





Od kvetín sa ešte rýchlo presuniem k zelenine a bylinkám.


Rýchly pohľad na jednu stranu záhrady


Rozkvitnutý tymian


Moja veľká pýcha - koriander

Z koriandru som unesená. Minulý rok som ho nasiala do najslnečnejšej a najteplejšej časti záhrady. Bola to chyba. Hneď vyhnal do kvetu, ale stihol sa aj vysemeniť, takže na jeseň ma potešila trocha vňate. Prezimovala v pohode, takže aj skoro na jar som sa tešila z koriandru. Tento minuloročný koriander už vyhnal do kvetu a stal sa minulosťou. Žiaľ, napadli ho vošky, takže som ho musela vytrhať.


Koriander po večernej sprche

Koriander na fotografiách som v apríli nasiala na druhú stranu záhrady. Slnko tam svieti iba dopoludnia, poobede sú hriadky v tieni, ktorý vrhá betónový plot. Zjavne ideálne podmienky pre koriander. Je krásny, hustý, zelený a voňavý. Presne ako ho poznám z obchodov.

Zbožňujem náš vidiecky (aj keď iba víkendový) svet, náš dom, záhradu, potok za domom, každú kvietku, bylinku, susedu, ktorá sa rozpráva s divými kačkami a kŕmi ich kukuricou, drozda, ktorý si každý deň sadne na tú istú vetvu na jabloni a vždy v rovnakom čase zaspieva svoju pieseň, ba už aj kohúta od susedov, ktorý ma na záhrade vždy pozdraví hlasným kikiríkaním, mačky, ktoré som nikdy nevidela, ale máme od nich zablatený celý múr (mačacia diaľnica). Zbožňujem maďarský chlieb a klobásku z mangalice, sobotné prechádzky po mošonskej tržnici, prechádzky ulicami našej dediny a nakukovanie do cudzích záhrad, poriadok a čistotu pred domami aj v humnách, pozdravy od cudzích ľudí na ulici, nášho majstra Tibora, ktorý sa čoskoro pustí do ďalšieho plnenia našich snov na dvore. Na pláne je totiž výstavba letnej kuchyne, v nej murovaná pec na chlieb a liatinový sporák na varenie, úprava terasy pred domom, chodníky, mini detské ihrisko... Najbližšie týždne bude na dvore po roku znova neporiadok, ale verím, že koniec leta resp. babie leto si stihneme užiť ako sa patrí.
Verím, že aj leto príde. Že počasie bude opäť priať paradajkám, cuketám, že sa možno urodí aj nejaká artičoka a okra, s ktorými tento rok experimentujem. Uvidíme.

A bez čoho si neviem predstaviť víkend na vidieku?


Bez výdatných cereálnych raňajok


Bez vlastnej úrody


Bez sezónneho varenia
(špenát 2013)


Bez syna - pomocníka a budúceho botanika


A v podstate už ani bez kikiríkania a kotkodákania od nových susedov.

Všetkým prajem pekný víkend. Užite si ho!



Komentáre k článku


Meno: martin Dátum: 01. 06. 2013 08:37:26
Super toto je ozajstny zivot na vidieku vidiet ako prichadza jar tesit sa s toho,zoberat urodu s vlastnej zahradky,pozert sa na nadherne jarne kvietky ktore odzrkadluju dadsenie s noveho zivota,a samozrejme zvieratkatiez sa nenechaju zahambit a usilovne hrabu a vykutavaju dobroty ,no a pan kohut sa na to z nadsenim pozera ako to super funguje,proste jedna suhra -Bozie predivne stvorenie.


Meno: Adusha Dátum: 01. 06. 2013 09:30:06
Veru tak Martin, pekne si to napisal. Par rokov dozadu by mi ani nenapadlo ze ma raz budu pokojom, istotou a stastim naplnat tie najjednoduchsie veci.


Meno: Dulce de leche Dátum: 01. 06. 2013 10:22:31
krasne sa to cita,Adka :) zivot si treba vediet vychutnavat :) a castokrat prave tie najjednoduchsie veci v nas dokazu vyvolat tie najkrajsie pocity..suhlasim :)


Meno: Adusha Dátum: 01. 06. 2013 10:26:47
Veru tak Matka. Ja sa uz neviem dockat fotiek z vasho raja ;)


Meno: JankaŠípka Dátum: 01. 06. 2013 19:32:27
Jedným slovom - krásne.


Meno: Adusha Dátum: 03. 06. 2013 09:52:21
Janka - ďakujem ;)


Meno: magdalena Dátum: 03. 06. 2013 17:37:23
Fiiha Adush, veď Ty si hotový záhradník :) Máš to prekrásne. A zohnala si aj ľaliovky? Budeš ich aj skúšať? Mne sa ešte nepodarilo zohnať.


Meno: Adusha Dátum: 03. 06. 2013 21:08:19
Magdalénka, ľaliovky máme na záhrade - na troch miestach ;) Tri veľké staré prerastené kopy. Budem ich musieť presadiť a omladiť ;) Som už na ne hromžila, že žiadny kvet iba listy, ale včera som si všimla, že predsa len budú kvety ;) Keď budú, ochutnám ;)


Meno: Iveta Dátum: 03. 06. 2013 21:11:14
To je balzam na dušu tento príspevok, krásne fotky i čítanie, fakt aká jednoduchá vec ako je vlastná záhradka dokážu naplniť človeka šťastím. Ja som v sobotu chodila po záhradke s dáždnikom nad hlavou a aspoň som obdivovala keď už sa nič nedalo kvôli dažďu robiť. Ľan som ešte nevidela, je nádherný..


Meno: Adusha Dátum: 03. 06. 2013 22:07:20
Ivetka, veru tak ;) Záhrada je úžasný relax. Mrzí ma však momentálne počasie, bojím sa, že leto bude zlé... jún a stále zima... cvikle a mangoldu to prospieva, ale bojím sa o paradajky, uhorky, cukety...


Meno: katka.hrncekvar Dátum: 15. 06. 2013 21:32:50
Ja mám toľko fotiek z jarnej dediny a záhrady a nič nestíham vešať na blog - jaaj. Hádam čas príde. Adi, koriander mám veru aj ja na najteplejšom mieste na záhrade - spolu s ostatnými bylinami, Mne až tak moc nevadí, že je raz dva preč - až tak veľa ho nezúžitkujem a môj chlap ho do spoločných jedál stopol ;-)


Meno: katka.hrncekvar Dátum: 15. 06. 2013 21:33:54
Adi, ako u teba paradajky, uhorky, cukety? U mňa hodne dobre, rajčinky, čo som predpestovala začínajú kvitnúť, dnes som našla prvú použiteľnú uhorku a ostatné rastú ako z vody. Cukety, tekvice - tie sa posledné dni krásne rozbehli.


Meno: Adriana Dátum: 16. 06. 2013 00:41:02
Adka vdaka za tento nadherny prispevok.Tak putavo si to opisala, ze som mala pocit akoby som sa tam prechadzala s tebou nazivo :)....pivonie su prekrasne, su to moje najoblubenejsie kvety mozno preto, ze kvitnu na moje narodeniny :)vsetko mas krasne....je to vidiet, ze okrem vynalozenej zivej prace je tam aj vlozeny velky kus lasky :)milujem tvoje fotografie, prispevky z vasho vidieckeho sidla:)


Meno: Adusha Dátum: 17. 06. 2013 09:27:49
Katka, ták už aj môj koriander ide do kvetu, ale je vysoký cca 45 cm... minulý rok kvitol keď mal asi 15 cm ;) No, zisťujem, že aj s jeho množstvom som to trošku prehnala, nabudúce musím naozaj sadiť z každého rožku trošku...


Meno: Adusha Dátum: 17. 06. 2013 09:31:15
Katka, paradajky som akurát v sobotu popriväzovala, inak ešte nič moc, kvitnú, pár malých zelených paradajok už visí. Uhorky nič, sadila som ich až po zmrznutých, takže ešte len prvé lístky... no a cukety, už sa rysujú prvé kvety (veľa), ale týždeň dva ešte asi potrvá, kým začnú kvitnúť. No a jesenné tekvice nemám nasadené a už nemôžem nič sadiť, záhradu čakajú terenné úpravy :-(


Meno: Adusha Dátum: 17. 06. 2013 09:32:18
Adrianka, ďakujem, som rada, že sa ti moje príspevky páčia ;) A máš pravdu, je v tom veľa lásky...

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2024 | Všetky práva vyhradené