Koriander na fotografiách som v apríli nasiala na druhú stranu záhrady. Slnko tam svieti iba dopoludnia, poobede sú hriadky v tieni, ktorý vrhá betónový plot. Zjavne ideálne podmienky pre koriander. Je krásny, hustý, zelený a voňavý. Presne ako ho poznám z obchodov.

Zbožňujem náš vidiecky (aj keď iba víkendový) svet, náš dom, záhradu, potok za domom, každú kvietku, bylinku, susedu, ktorá sa rozpráva s divými kačkami a kŕmi ich kukuricou, drozda, ktorý si každý deň sadne na tú istú vetvu na jabloni a vždy v rovnakom čase zaspieva svoju pieseň, ba už aj kohúta od susedov, ktorý ma na záhrade vždy pozdraví hlasným kikiríkaním, mačky, ktoré som nikdy nevidela, ale máme od nich zablatený celý múr (mačacia diaľnica). Zbožňujem maďarský chlieb a klobásku z mangalice, sobotné prechádzky po mošonskej tržnici, prechádzky ulicami našej dediny a nakukovanie do cudzích záhrad, poriadok a čistotu pred domami aj v humnách, pozdravy od cudzích ľudí na ulici, nášho majstra Tibora, ktorý sa čoskoro pustí do ďalšieho plnenia našich snov na dvore. Na pláne je totiž výstavba letnej kuchyne, v nej murovaná pec na chlieb a liatinový sporák na varenie, úprava terasy pred domom, chodníky, mini detské ihrisko... Najbližšie týždne bude na dvore po roku znova neporiadok, ale verím, že koniec leta resp. babie leto si stihneme užiť ako sa patrí.
Verím, že aj leto príde. Že počasie bude opäť priať paradajkám, cuketám, že sa možno urodí aj nejaká artičoka a okra, s ktorými tento rok experimentujem. Uvidíme.

A bez čoho si neviem predstaviť víkend na vidieku?