Nie ste prihlásený login

Jeseň doma

Zo zákulisia

18. 10. 2011

Posledné dni som doma robila veľké jesenné upratovanie. I keď ešte nie všetky izby prešli generálkou, je úžasné zistiť, že byt nie je až tak zúfalo preplnený ako to vyzerá. Stačí sa pustiť do škrečkovských brlohov a vyhádzať roky odkladané zbytočnosti: prázdne škatule, 10 rokov staré vianočné či narodeninové pohľadnice, rôzne letáčiky, brožúrky, či časopisy zažltnuté časom. Niekedy to chce odvahu a odhodlanie rozlúčiť sa so starými vecami. Mne sa to celkom podarilo a už pár dní som unesená z toho, že skriňa – skladište v detskej izbe je zrazu poloprázdna. Podobnú generálku by potrebovala aj skriňa s oblečením. Držím v nej oblečenie v niekoľkých konfekčných veľkostiach s nádejou, že do tých menších čísel sa dostanem ešte skôr ako vyjdú z módy. Skriňa je však preplnená, nové veci nemám kam uložiť. Asi by som sa mala premôcť, prevetrať priestory a raz, keď sa mi podarí nejako to kilečko zhodiť, vyrazím na nákupy a budem sa tešiť z úplne nových vecí, no nie?

Okrem upratovania som sa venovala aj príjemnejšej činnosti. Rozhodla som sa byt trošku zútulniť jesennými dekoráciami. S drobcom sme vyrazili do prírody na gaštany a šípky, na trhovisku som si kúpila zaujímavé dekoračné mini kukuričné klasy, tekvičky a feferónky rôznych tvarov na môj jesenný veniec do kuchyne.

Inšpiráciu naň som našla v časopise Gurmet, a hneď som vedela, že si ho musím vyrobiť aj ja. Základom je korpus z prírodného materiálu, ideálne z prútia, či vínnej révy. Ďalej potrebujeme feferóny a čili rôznych tvarov, drobné hlávky cesnaku a cibule a bylinky vhodné na sušenie. Ja som použila šalviu, rozmarín a bobkový list z môjho balkóna. Ďalej potrebujeme tenký ohybný floristický drôt a farebný špagát. Samozrejme, fantázii sa medze nekladú, takže sa môžu použiť hocijaké trvanlivé suroviny, alebo sa môže zmeniť farebné prevedenie venca – červená cibuľa nahradí žltú, žlté, zelené či iné feferónky zasa tie červené. Všetko závisí od vkusu a od vybraných surovín.

Veniec má aj praktické uplatnenie – postupne sa môže celý zužitkovať v kuchyni. Teda, ak vám ho nebude ľúto, tak smelo do toho! Ja sa ním zatiaľ každý deň kochám, i keď bylinky sú už zvädnuté a pomaly schnú.

Vencom som sa rozhodla ozdobiť aj vchodové dvere. Pôvodne som chcela vyrobiť jednoduchý veniec z gaštanov a šípok, ale nemala som dostatočne pevný drôt, takže výsledok nedopadol najlepšie. Veniec visel na dverách len pár hodín, potom som ho zvesila, rozobrala a vyrobila iný veniec. Ako korpus som použila veniec zo slamy, lenže vzhľadom na to, že slama bola viazaná otrasnou zelenou niťou, musela som ho celý obaliť do lyka. Ak by bola slama viazaná prírodným materiálom, nebol by žiadny problém. Pôvodný korpus by nemusel byť vôbec celý krytý a pokojne mohol ukazovať svoju pravú slamenú tvár. Ale tá zelená niť bola otrasná.

V šiestej či siedmej triede na základnej škole som navštevovala estetický krúžok. Nikdy som nechápala, prečo sa tak volá. Vhodnejší názov by bol aranžérsky, pretože sme sa tam učili vyrábať rôzne dekorácie zo suchých tráv a iných prírodných materiálov. Dokonca sme boli aj na súťaži. Krúžok ma nejako extra nebavil, ale naučila som sa tam pár zásad. A ak sa párkrát do roka dostanem k výrobe nejakej dekorácie, myslím na ne. No a práve jedna z tých zásad je, že by v dielku z prírodných materiálov nemala trčať žiadna umelá hmota (tá zelená niť napríklad), spojovací materiál (drôty, nite a podobne) by mal byť čo najnenápadnejší.
V tom čase a ešte dlho rokov potom som bola doma nútená vyrábať rôzne ikebany na stenu, na stôl, najmä Dušičky a Vianoce boli povinné. Vyraziť do prírody na čečinu, pozháňať šípky, šišky a iné prírodné ozdôbky. Veru, neveľmi ma to bavilo. Ale odkedy mám vlastné kráľovstvo, snažím sa pravidelne ho zútulňovať. Skoro nikdy nechýba na stole váza s kvetmi, na jar vetvičky z kvitnúcich stromov, v zime voňajúca čečina, pred Vianocami adventný veniec. No a momentálne je náš byt plný jesenných dekorácií. V byte to však nemá žiaľ až taký efekt ako v dome, či niekde na chalupe. Okolo ozdobených dverí chodí len zopár našich susedov a moje jesenné zákutie na balkóne je určené len pre moje oči. Aj keby k nám prišla nejaká návšteva, nádherný pohľad na balkón sa jej nenaskytne, pretože ten máme v spálni. A tam návštevy nechodievajú.

Vrátim sa však k vencu na dverách. Na jeho výrobu som teda použila prírodné lyko, mašľu z jutoviny, gaštany, šípky, dekoračné kukuričné klasy a malú ozdobnú tekvičku.

Ani stôl v obývacej izbe neobišiel naprázdno. Misu na stopke som zabalila do jutoviny a previazala mašľou z rovnakého materiálu. Do misy som naaranžovala dekoračné tekvičky a kukuričné klasy, šípky, jedlé gaštany a rôzne druhy nelúpaných orechov – v mojom prípade to sú vlašské orechy, pekany, lieskovce a mandle.

No a na záver spomínaný balkón. V sobotu som ho pripravila na zimné obdobie. Bylinky presťahovala dovnútra, kde zatiaľ čakajú na presun do pivnice (aj tú treba upratať a vyhádzať z nej zbytočnosti) a pochutnala na posledných dvoch paradajkách. Kvetináče a hranty som upratala, vyčistila a uložila.


Kútik, ktorému celé leto kraľovali paradajky sa zmenil na jesenný. Plastový stolík som zabalila do jutoviny a navrch som uložila nádherné oranžové tekvice, jesenné kvety – chryzantémy a vres a zvyšné gaštany.

Pohľad na túto nádheru mi vždy zodvihne náladu. A najmä ráno, keď sa do oranžových tekvíc opiera zubaté slniečko je tento pohľad na nezaplatenie.


Komentáre k článku

Nikto ešte nepridal komentár k tomuto článku.

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign