December je kvôli práci a uzávierkam a množstvu práce, ktoré sa nestihlo za prvých jedenásť mesiacov roka zakaždým šialený mesiac. Ani tento rok tomu nebolo inak, len to šialenstvo a zhon bolo ešte umocnené našim sťahovaním. Termín sťahovania sa kvôli maliarom a parketárom neustále posúval a Vianoce sa rýchlosťou blesku blížili. Bol to veru stres, sviatkovať medzi kartónmi som naozaj nechcela, o nejakých predvianočných prípravách a vypekaniu vianočného pečiva nemohlo byť ani reči. Mať kuchyňu rozloženú na dvoch miestach bolo veľmi nefunkčné. A tak som sa túžby upiecť pred Vianocami aspoň jeden-dva druhy pečiva vzdala. Tento rok som na Vianoce neupiekla NIČ. To však neznamená, že pečivo a zákusky neboli. Niečo nám doniesla moja mama, niečo sme dostali od svokrovcov, a zabite ma, nejaké sme si kúpili v rakúskom Merkure. No a čo! Všetko sme stihli, a aj keď to pred Vianocami vyzeralo o hubu, nakoniec boli pokojné, bez stresu, nepustila som sa do zúfalého nočného pečenia z 23. na 24.12., neprepadli ma výčitky, že som si kúpila pečivo v obchode. Ale naopak, sadol na mňa božský pokoj a pohoda. Od Vianoc sa zoznamujem s kuchyňou, zvykám si (veľmi ťažko) na varenie bez plynu, oťukávam sa s našou minirúrou s x funkciami, ktoré som ešte nestihla prebádať a vyskúšať. Skomplikovalo sa mi moje fotenie, budem musieť ešte prebádať všetky svetelné možnosti v byte a na balkóne. Ten je aktuálne zaviaty snehom, takže chvíľu sa asi budem ešte hľadať a ladiť.
Celý uplynulý rok môže dostať ešte jeden prívlastok. Makový rok. Mak zbožňujem od nepamäti, ale keď som si prezrela minuloročné fotky v počítači, i v telefóne, boli viac ako makové. Objavený makový likér z Maďarska. Makový jogurt z Billy, iný makový jogurt z inej siete. Makový olej. Maková zmrzlina vlastnej výroby, ako aj maková zmrzlina zvonku. Maková čokoláda taká, i onaká. Makové koláčiky, zákusky - napečené, nafotené, len nepostované. V archíve všetko čaká na svoj čas. Mak ma fascinuje, chutí mi, možno je v tom aj trochu závislosti, ktovie. V mojom okolí sa nás rovnako postihnutých však stretla celá kopa. V práci majú makové zákusky, ba i obyčajný makový koláč na plechu vždy úspech. Kvôli makovým šúľancom sa vieme aj pohnevať. Skrátka, minulý rok bol v mojom prípade naozaj makový. Monotematický príspevok o maku a jeho všestrannosti mám rozpracovaný už niekoľko rokov. Možno mu nie je súdené vyjsť v obšírnej podobe a materiál postupne rozkúskujem a zverejním. Snáď bude rok 2016 môjmu foodblogovaniu priať viac ako ten minulý. Inak, ak ste rovnakí makofili ako ja, a používate FB, kuknite moju malú bokovku, stránku s názvom
Mak. Zatiaľ je to veľmi čerstvý počin, ale bola by som rada, keby sa tam časom vytvorila makofilná komunita, ktorá si bude zdielať vlastné recepty, ale aj skúsenosti s makovými produktmi, či už z oblasti gastronómie, ale vítané bude celistvé poňatie maku aj skrz kozmetiku či fytofarmakológiu.
Toto bol pohľad do zákulisia, do môjho roku 2015. Dôvodom, prečo som sa odmlčala na stránke nebol len nával práce, ktorú si (žiaľ) nosím aj domov, únava, potreba jednoduchšieho relaxu v podobe knihy, či mačky, bez úkoru na spánok, ale aj fakt, že bohatá foodlogerská scéna a aktuálna posadnutosť varením, pečením, záhradníčením ma pravidelne núti zamýšľať sa nad tým, či ma to ešte napĺňa, či to má ešte zmysel, či len zbytočne a nadarmo nekvasím vo virtuálnom priestore... či už náhodou neprišiel čas vzdať to, či ešte je pre koho písať a postovať. Blog treba živiť, a tým, že ho zanedbávam, mu v podstate škodím. No, zatiaľ to ešte nevzdávam. Musím však popracovať na svojej sebadisciplíne, systematickosti, na manažovaní svojho času. Nie som len foodbloger, blogovanie ma neživí. V prvom rade som zamestnanec, potom rodič, manželka, gazdiná, kuchárka, upratovačka. Zosúladiť všetky tieto roly a nájsť si čas aj sama na seba dá zabrať. Nový rok však beriem ako výzvu, aby sa mi to darilo lepšie ako ten rok minulý. Rok je ešte len pred nami, uvidíme čo prinesie. Verím však, že to bude hlavne zdravie, radosť a pokoj.
Všetko dobré v novom roku vám želá Adusha.
