Nie ste prihlásený login

Obzretie sa za rokom 2015

Zo zákulisia

06. 01. 2016



Keď som si v pondelok 21. 12. 2015 upratala pracovný stôl a do tašky pobalila kopu papierov a pracovných podkladov, ktoré sa dajú nazvať jednoducho "Resty 2015", povedala som si, že najbližšie voľné dni budem venovať sťahovaniu, upratovaniu a vianočnému pečeniu a že najneskôr po Štefanovi začnem popri oddychovaniu pracovať aj na mojich restoch z práce, ale aj na mojom zanedbanom foodblogu. Toľkokrát som si za posledné mesiace sadla k počítaču, k fotografiám, k materiálom na spracovanie, ale potreba jednoduchšieho oddychu (rozumej kniha a spánok) ma vždy prevalcovala. Rok 2015 bol zvláštny. Aj hnusný, aj krásny zároveň. Mala som pocit, že ma v ten rok prevalcuje práca, nedostatok času, hektika, stereotyp pracujúceho človeka a rodiča školopovinného dieťaťa. Zároveň sa udiali aj pekné veci, videla som zaujímavé miesta, ochutnala som množstvo dobrôt, stretla som skvelých ľudí a mala som česť variť s úžasnými kuchármi. Aj napriek tomu, že som sa na blogu odmlčala, záľuby v dobré jedlo som sa nevzdala. V mojej kuchyni sa aj napriek odmlčaniu varilo, pieklo, grilovalo, fotilo...
Včera, keď mi kamarát napísal do správy, že fanúšikovská základňa sa dožaduje nových príspevkov, som sa na seba naozaj trochu nahnevala. Vyše dva týždne voľna a nezmohla som sa ani na jeden článok. V hlave mi začali bežať myšlienky a spomienky na uplynulý rok, spomienky na príjemné okamihy, o ktoré som sa nestihla podeliť. Keď som dnes podvečer zapla počítač, začala som si prezerať fotografie urobené v jednotlivé mesiace minulého roka a na základe nich som sa snažila privodiť si spomienky, či myšlienky, ktoré mi vtedy bežali hlavou.
Január som začala veľkými výzvami. Pustila som sa do vlastného demi-glace, skúsila som pripraviť sviečkovicu Wellington, ktorá ma mátala už dlhšie. Začiatkom roka mi trochu stresu privodil drahý, keď mi na meniny venoval poukaz na školu varenia v najlepšej slovenskej reštaurácii.



Vo februári prišiel deň D. Dostať sa do "zákulisia" reštaurácie Fou Zoo a variť s Michalom Konrádom bol veľký zážitok a ja verím, že si to niekedy ešte zopakujem.
Marec a apríl boli také zasnívano-nostalgické mesiace. Podľa fotografií spomínam, že som žila "Fou Zoo" spomienkami a povinnou literatúrou bola Vaněkova kniha "Klenoty klasické evropské kuchyně". Robím repete demi-glace, učím sa základy "kuchárčiny" podľa tejto knihy...



V máji podnikáme výlet do Budapešti, a aj keď to nie je cielene gastrovýlet, snažíme sa navštíviť aspoň niekoľko chronicky známych miest. K Maďarsku máme blízko aj bez Budapešti. Mošoň je pre nás miestom pre sobotňajšie nákupy na trhovisku a pre nedeľňajšie návštevy cukrárne. Kým v lete sme tam skoro každú nedeľu na úžasnej zmrzline, zvyšok roka sa zastavujeme na kávu, skvelé zákusky a môj muž na gaštanové pyré, ktorým je trošku posadnutý. Maďari ma fascinujú a nesmierne prekvapujú ich vrúcnym vzťahom k maku. Začiatkom roka som objavila makový likér, ktorý sa stal v okruhu mojich známych fenoménom. Ku koncu roka som zasa objavila úžasnú makovú čokoládu. Oči mám stále na stopkách, lebo prahnem po všetkom makovom, ale o tom trošku až neskôr.



Záhrada sa nám tento rok opäť rozkvitla do krásy. Dva roka dozadu som fňukala, že mi po terénnych úpravách zanedbaného pozemku ostalo len málo priestoru na moju zeleninovú záhradu. Tento rok som však opakovane zistila, že aj tých pár metrov je pre mne chvíľami veľa. Víkend, dva necelé dni, niekedy ani to nie, je na poctivú starostlivosť o záhradu málo. Prehodnocujem aj skladbu výsadby. Niektorá zelenina nám už prestala nejako vyhovovať, nežiada sa nám. Tak pred dvoma rokmi odpadol mangold, v budúcej sezóne asi vynechám cukety, mrkvu, možno aj fazuľku. Prvýkrát som tento rok skúsila papriky. Sadila som ich s obavami, ale vďaka horúcemu počasiu, ale predovšetkým vďaka závlahe, ktorú mi drahý naťahal po záhrade, rodili ako besné. Akú skladbu bude mať záhrada budúcu sezónu ešte netuším. Ale ani sa nenazdáme bude tu obdobie, keď bude treba siať paradajky a papriky, pokiaľ chceme vlastné sadenice.



V máji sme s novým grilom otvorili grilovaciu sezónu. V júni som sa tešila z bohatej úrody jahôd, ktoré sa na sklonku mesiaca stihli stretnúť aj s bohatou úrodou čiernych ríbezlí. Varili sa džemy, sušila ovocná koža, vyšlo aj na čiernoríbezľový likér. Na orechu za domom, pri potoku, sa tento rok prvýkrát udržalo viac ako len 5-6 orechov. Mladý stromček ma potešil, orechov mal možno aj 30, ale ja-mrcha, som ho na sv. Jána ošklbala presne o 24 kusov, ktoré som premenila v magickú svätojánsku orechovku. Popíjala som ju cez Vianoce, ako inak ;-)


Koncom júna k nám do rodiny pribudli tieto dve krásavice. Pri spätnom pohľade opäť musím pripustiť, že aj ony dve boli príčinou, prečo som zrazu varila menej a blogovala ešte menej. Keď sa vám večer na hrudi usalaší s pradením takáto malá zlatá guľôčka, nič iné vám zrazu k spokojnosti nechýba. Zatvoríte oči, oddychujete, a antistresovo hladkáte chlpaté stvorenie... zabudnete na televíziu, na počítač, na mobil. Zrazu sa vám nechce písať, držať sa prii vedomí do neskorých večerných hodín. Mačka, to je prudký antistres a v dvojnásobnej verzii ani nehovorím ;-)





Júl a august bol o záhrade, grilovaní, zaváraní a o cestovaní. Jednodňové výlety do Viedne, pravidelná zmrzlina v Mošoni, cesty na východné Slovensko, objavovanie krás severného Slovenska, príjemné aj menej príjemné skúsenosti so slovenskou gastronómiou a službami, dovolenka pri mori a rovnako, spoznávanie prístupu k práci, službám a gastronómii.
September - každoročne najšialenejší mesiac v roku, ale, tentokrát aj mesiac nedočkavosti, pretože v októbri mal prísť veľký výlet.



A prišiel. 13. októbra smer Schwechat a let do Florencie. Spolu s kamarátkou a foodblogerkou Slávkou sme si dopriali odmenu v podobe výletu do Toskánka so Sí, Italy na akciu S Italem v Toskánsku. Zlatý klinec programu bolo samozrejme varenie s Emanuelom Ridim, ale popritom sme stihli vidieť množstvo krás toskánskeho vidieka a nádhery miest ako San Gimignano, Siena či Florencie, ktorou sme zavŕšili celý náš pobyt.



O krásach a gastronómii Toskánska som plánovala samostatný článok, tých 5 dní pobytu bolo nabitých úžasnou pastvou nielen pre oči, ale aj pre nos a chuťové bunky. Rovnako o varení s Emanuelom som chcela písať v samostatnom článku. Dúfam, že sa k tomu ešte dostanem. Manu, ako sme ho všetci familiárne oslovovali, je skvelý a zábavný človek, takže byť s  ním v jednej kuchyni, pozorovať ho pri práci a zároveň sa do nej zapojiť, bol naozaj jedným z najväčších zážitkov minulého roka. 


Emanuele pri vykosťovaní perličky / moje prvé vykostené kura / moja prvá vykostená kačka


Emanuelova prepelička plnená len bylinkami a pancettou / moje dve plnené kurence / vianočná roláda z vykostenej kačky

Dvojdňové varenie s Emanuelom bolo celkom do pohody, v menu č. 1 (toskánska jeseň), ani v č. 2 (ryby a morské plody) neboli vyslovene náročné recepty. Zaskočilo ma len vykosťovanie perličky, predsa len, na takúto činnosť treba mať asi trochu zručnosti a praxe. V skupine sa vykosťovali tri perličky, jednej sa vzorovo ujal Emanuele, ďalšie dve si našťastie našli svojich "chirurgov". Ja som bola len pozorovateľ, na toto by som si donedávna veru netrúfla. Moja mama už roky robí plnené vykostené kura, ale mne sa do vykosťovania nikdy nechcelo. Až do novembra. Na návštevu sa mi ohlásil brat so snúbenicou a zhodou náhod som musela spracovať čerstvé kurence z farmy. Tak som ich hneď po príchode vykostila. Jedno od pŕs, druhé od chrbta (aby som zistila, ktorý postup mi vyhovuje viac). Základ je ostrý a kvalitný vykosťovací nôž a nečakane, šlo mi to ako po masle. Vtáčou kostrou, ktorú sa mi podarilo v celku dostať z mäsa a kože (ktorá samozrejme, tiež ostala v celku) som bola až úchylne fascinovaná. A tak cez Vianoce došlo aj na kačku a ja priznávam, že to vykosťovanie je celkom zábavná činnosť.
Gastrovýziev v roku 2015 som mala viacero, túto "vykosťovaciu" mám však v hlave najčerstvejšie.



December je kvôli práci a uzávierkam a množstvu práce, ktoré sa nestihlo za prvých jedenásť mesiacov roka zakaždým šialený mesiac. Ani tento rok tomu nebolo inak, len to šialenstvo a zhon bolo ešte umocnené našim sťahovaním. Termín sťahovania sa kvôli maliarom a parketárom neustále posúval a Vianoce sa rýchlosťou blesku blížili. Bol to veru stres, sviatkovať medzi kartónmi som naozaj nechcela, o nejakých predvianočných prípravách a vypekaniu vianočného pečiva nemohlo byť ani reči. Mať kuchyňu rozloženú na dvoch miestach bolo veľmi nefunkčné. A tak som sa túžby upiecť pred Vianocami aspoň jeden-dva druhy pečiva vzdala. Tento rok som na Vianoce neupiekla NIČ. To však neznamená, že pečivo a zákusky neboli. Niečo nám doniesla moja mama, niečo sme dostali od svokrovcov, a zabite ma, nejaké sme si kúpili v rakúskom Merkure. No a čo! Všetko sme stihli, a aj keď to pred Vianocami vyzeralo o hubu, nakoniec boli pokojné, bez stresu, nepustila som sa do zúfalého nočného pečenia z 23. na 24.12., neprepadli ma výčitky, že som si kúpila pečivo v obchode. Ale naopak, sadol na mňa božský pokoj a pohoda. Od Vianoc sa zoznamujem s kuchyňou, zvykám si (veľmi ťažko) na varenie bez plynu, oťukávam sa s našou minirúrou s x funkciami, ktoré som ešte nestihla prebádať a vyskúšať. Skomplikovalo sa mi moje fotenie, budem musieť ešte prebádať všetky svetelné možnosti v byte a na balkóne. Ten je aktuálne zaviaty snehom, takže chvíľu sa asi budem ešte hľadať a ladiť.



Celý uplynulý rok môže dostať ešte jeden prívlastok. Makový rok. Mak zbožňujem od nepamäti, ale keď som si prezrela minuloročné fotky v počítači, i v telefóne, boli viac ako makové. Objavený makový likér z Maďarska. Makový jogurt z Billy, iný makový jogurt z inej siete. Makový olej. Maková zmrzlina vlastnej výroby, ako aj maková zmrzlina zvonku. Maková čokoláda taká, i onaká. Makové koláčiky, zákusky - napečené, nafotené, len nepostované. V archíve všetko čaká na svoj čas. Mak ma fascinuje, chutí mi, možno je v tom aj trochu závislosti, ktovie. V mojom okolí sa nás rovnako postihnutých však stretla celá kopa. V práci majú makové zákusky, ba i obyčajný makový koláč na plechu vždy úspech. Kvôli makovým šúľancom sa vieme aj pohnevať. Skrátka, minulý rok bol v mojom prípade naozaj makový. Monotematický príspevok o maku a jeho všestrannosti mám rozpracovaný už niekoľko rokov. Možno mu nie je súdené vyjsť v obšírnej podobe a materiál postupne rozkúskujem a zverejním. Snáď bude rok 2016 môjmu foodblogovaniu priať viac ako ten minulý. Inak, ak ste rovnakí makofili ako ja, a používate FB, kuknite moju malú bokovku, stránku s názvom Mak. Zatiaľ je to veľmi čerstvý počin, ale bola by som rada, keby sa tam časom vytvorila makofilná komunita, ktorá si bude zdielať vlastné recepty, ale aj skúsenosti s makovými produktmi, či už z oblasti gastronómie, ale vítané bude celistvé poňatie maku aj skrz kozmetiku či fytofarmakológiu.

Toto bol pohľad do zákulisia, do môjho roku 2015. Dôvodom, prečo som sa odmlčala na stránke nebol len nával práce, ktorú si (žiaľ) nosím aj domov, únava, potreba jednoduchšieho relaxu v podobe knihy, či mačky, bez úkoru na spánok, ale aj fakt, že bohatá foodlogerská scéna a aktuálna posadnutosť varením, pečením, záhradníčením ma pravidelne núti zamýšľať sa nad tým, či ma to ešte napĺňa, či to má ešte  zmysel, či len zbytočne a nadarmo nekvasím vo virtuálnom priestore... či už náhodou neprišiel čas vzdať to, či ešte je pre koho písať a postovať. Blog treba živiť, a tým, že ho zanedbávam, mu v podstate škodím. No, zatiaľ to ešte nevzdávam. Musím však popracovať na svojej sebadisciplíne, systematickosti, na manažovaní svojho času. Nie som len foodbloger, blogovanie ma neživí. V prvom rade som zamestnanec, potom rodič, manželka, gazdiná, kuchárka, upratovačka. Zosúladiť všetky tieto roly a nájsť si čas aj sama na seba dá zabrať. Nový rok však beriem ako výzvu, aby sa mi to darilo lepšie ako ten rok minulý. Rok je ešte len pred nami, uvidíme čo prinesie. Verím však, že to bude hlavne zdravie, radosť a pokoj.
Všetko dobré v novom roku vám želá Adusha.

Komentáre k článku


Meno: Viktor Dátum: 07. 01. 2016 12:31:58
Ahoj Adusha, maku fandim a rovnako budem tvojej bokovke. K tomu ti prajem vsetko dobre, po prestahovani to urcite pride ;-) Jednu otazku na teba mam, ktora cukraren v Mosonyi? Chodievam tam niekolkokrat do roka za priatelmi aj rodinou, tak som zvedavy na tvoj tip.


Meno: Iveta Dátum: 07. 01. 2016 20:57:26
Krásne čítanie Andrejka, ďakujem, veľmi si ma potešila. Rok si mala síce hektický, ale plný krásnych zážitkov. Budem sa tešiť, keď po zabývaní sa si niekedy nájdeš čas na pridanie príspevku, lebo tento tvoj blog je zo všetkých môjmu srdcu najbližší. Nie sú to len recepty ale aj úžasné čítanie. Prajem ti, aby sa tvoje priania naplnili a v zdraví si si užila nový rok. A tvoja záhradka je nádherná.


Meno: Adusha Dátum: 07. 01. 2016 22:59:33
Ahoj Viktor, ďakujem za komentár. Čo sa týka tej cukrárne, nachádza sa na Fo utca 28, Fagylaltszalón és Cukrászda, v podstate na rohu pešej zóny. Pozorujem ju už dlhšie, páči sa mi nedeľná kultúra miestnych, keď si rodiny, alebo mladé páry vyjdú na zákusok, kávu, a v lete na zmrzlinu. Materiál na článok zbieram už dlhšie, tak snáď do leta niečo napíšem ;-)


Meno: Adusha Dátum: 07. 01. 2016 23:01:14
Ivetka, ďakujem za milé slová. Budem sa snažiť, aby toho čítania a príspevkov bolo tento rok trošku viacej ;-) A podobne, želám všetko dobré a nech je rok 2016 skutočne pekný a vydarený :-)


Meno: katka.hrncekvar Dátum: 11. 02. 2016 22:03:06
Adi, len som ti chcela napísať, že ja som síce minulý rok príliš blogy nečítala, svoj som nestíhala obhospodarovať, ako by som v duchu chcela - však piplem našu malú ryšavú cukrárku ;-) Chcem ti povedať, že kedykoľvek sa k tebe dostanem, som tu rada. Rada si prečítam, čo máš na duši aj tanieri, a aj keby bolo tých tvojich príspevkov menej ako minulý rok, nech! Píš, koľko ti vydá. :-)


Meno: Adusha Dátum: 22. 02. 2016 10:02:14
Katka, vďaka za milý komentár, ja to cítim podobne, čo sa tvojho blogu týka - patrí k tým, ktoré čítam najradšej ;-)

Pre pridávanie komentárov k článkom musíte byť prihlásený.

Prihlásiť, alebo registrovať sa môžete tu  

 

food4fun © 2009 - 2017 | Všetky práva vyhradené   webdesign