Na školu bolo vyhradené celé predpoludnie, ale vzhľadom na to, že sme boli len dve a asi aj vzhľadom na to, že nám to celkom dobre išlo
(a samozrejme, aj vzhľadom na šikovného učiteľa), sme boli o 10.30 so všetkým hotové a nasledovalo už len papkanie našich výtvorov s blaženým výrazom na tvári.
Ale poporiadku. Na programe kurzu bolo toto menu:
1. Carpaccio z tuniaka (tataki) s rezancovým šalátom a limetkovým dresingom z palmového cukru
2. Polievka z miso pasty s wakame riasami, edamame bôbmi, zeleninkou a jarnou cibuľkou
3. Kuracie satay a domáca satay omáčka
4. Sezamové créme brulée
Michal nám každý recept najprv predstavil a ukázal postup, následne sme sa presunuli na svoje miesta a pokúšali sa postupovať podľa videného. Michal bol vždy po ruke, takže keď sme si niečim neboli isté, hneď pohotovo reagoval a usmerňoval náš pracovný postup.
1. Začali sme dezertom, ktorý si po príprave vyžadoval pobyt v parnom kúpeli a následne schladenie. Na sezamové créme brulée som bola zvedavá, tipovala som, že smotanu budeme infuzovať opraženým a podrveným sezamom, ale že použijeme výraznú tahini pastu som nečakala. Michal nám dal tipy aj na ďalšie netypické, ale vraj neskutočne prekvapivo dobré kombinácie. V hlave zapísané, určite budem skúšať.
2. Potom sme sa pustili do tuniaka a rezancového šalátu. Na tento bod som sa veľmi tešila, pretože už dlhšie som sa chystala skúsiť tataki úpravu tuniaka aj doma. Postup prípravy tuniaka aj šalátu je jednoduchý, najťažšie je hádam len zohnať fakt čerstvého a kvalitného tuniaka.
3. Nasledovala polievka miso, jednoduchá príprava, trošku viac teórie, filozofie, veľa zaujímavých informácií o miso paste, riase kombu, bonito vločkách, vývare dashi, ktorý je základom japonskej chuti. Rozprávanie Michala o dashi vývare si môžete pozrieť v
tomto videu.
4. Kým sa nám lúhoval dashi vývar na prípravu miso polievky, pustili sme sa do satay omáčky a kuraťa. Opäť veľa informácií, potom veľa krájania, "mažiarovania" a ani sme sa nenazdali, pomaly sme sa blížili do finále.
Kuracie satay po opečení na panvici putovalo do rúry, dashi vývar bol hotový a pripravený na prípravu miso polievky, rezancový šalát stačilo preliať dresingom a posypať vypraženou šalotkou a píniami, zostávalo dokončiť dezert. Cukor, flambovanie, dozdobenie salsou z exotického ovocia a pomaly sme sa mohli presunúť za stôl a vychutnať si svoje výtvory.
Dokončovanie dezertuČas v kuchyni neskutočne rýchlo uletel. Začali sme okolo 8.15 a o 10.30 sme boli hotoví. Pripravili sme štyri dobroty, získali kopu informácií, načerpali inšpirácie, ale predovšetkým (teda, ja určite) sme nasali množstvo pozitívnej a tvorivej energie. Všetky moje stresíky a panika utiekli kamsi do čerta už v momente, keď som sa zoznámila s Michalom, ale v kuchyni to bolo ešte o pár levelov lepšie. Cítila som sa neskutočne pohodovo, pokojne, ba rovno poviem, že blažene. Michal je neskutočne sympatický, vtipný, skromný a pozitívny chalanisko a variť pod jeho vedením bol zážitok. Z reštaurácie som odchádzala nielen nabitá pozitívnou energiou, ktorá z neho, ako aj z celej reštaurácie vyžaruje, ale aj s blaženým úsmevom a rozžiarenými očami - skrátka, mala som nádherné sobotňajšie ráno!
No a na záver malá fotorekapitulácia:
Menu školy varenia v mojom prevedení
Polievka z miso pasty s wakame riasami, edamame bôbmi, zeleninkou a jarnou cibuľkouCarpaccio z tuniaka (tataki) s rezancovým šalátom a limetkovým dresingom z palmového cukru
Kuracie satay, domáca satay omáčka, jasmínová ryža
Sezamové créme brulée so salsou z tropického ovociaNeskromne musím povedať, že sme si navarili dobre. Už teraz sa teším, ako vybehnem "na lov" niektorých surovín, aby som mohla celé menu pripraviť aj doma. Lov budem musieť absolvovať čo najskôr, kým mám ešte v chuťovej pamäti fou zoo dresing, z ktorého som bola úplne paf, či chuť domácej satay omáčky z kešu orechov, chuť umami z miso polievky, či nezvyčajnú sezamovú chuť z créme bruleé. Chuťové vnemy z tejto štvorice boli také silné a také úžasné, že s každým sústom, ktoré som si vzala do úst, som sa ich zo všetkých síl snažila navždy zapamätať, navždy odtlačiť do pamäte chuťových receptorov.
Samozrejme, toto boli recepty určené pre školu varenia, z môjho pohľadu prístupné, zvládnuteľné aj začiatočníkmi a zároveň výstižne reprezentujúce kuchyňu, či inšpiratívne zdroje celej filozofie a konceptu reštaurácie Fou Zoo.
Reštaurácia Fou Zoo asi nie je prístupná pre každého, nie je to reštaurácia na bežné stravovanie. Asi ani nie všetci by paušálne a bez rozdielu ocenili jej koncept, jej jedálny lístok, spôsob prezentácie. Zákazník tejto reštaurácie musí mať podľa mňa nejakú skúsenosť, vedomosti, približné očakávania. Zákazník totiž nedostane iba najesť, dostane umelecký zážitok, položia pred neho niekoľko umeleckých diel... o tom je zážitková gastronómia. Viac o koncepte reštaurácie Fou Zoo sa dočítate na
ich stránke, zaujímavý a vizuálne podnetný je aj ich FB profil, a čo-to sa dozviete aj z ich videí na youtube, ako môže vyzerať zeleninový šalát si pozrite v
tomto videu, je ukážkou toho, ako sa dá pracovať so surovinami kreatívne, originálne, ba umelecky.
Vrátim sa ešte k škole varenia. Na záver sme dostali delikátny certifikát, peknú brožúrku s fotografiami a receptmi na pripravované jedlá a zopár milých darčekov z kuchyne Fou Zoo. Dnes je utorok, a ja sa pri spomienke na sobotu stále blažene
usmievam, stále sa ma drží tá energia, ktorú som do seba nasala. Namotala som sa na nové chute, vône, suroviny a už teraz viem, že
keď sa v škole obmení „školské menu“, určite budem chcieť
absolvovať školu varenia vo Fou Zoo znova.
