Už dlhšie snívame o tom, že sa presunieme z paneláku do domu. Pred pár rokmi boli aj okolnosti naklonené tejto myšlienke, vyzeralo to, že čo nevidieť budeme stavať. Samozrejme, že situácia sa skomplikovala a v tejto veci sa dodnes nič nezačalo diať. Sú to veci, ktoré my ovplyvniť nemôžeme, preto sme sa myšlienkou na dom prestali zaoberať. Mužovi to však nedalo a stále sledoval realitný trh. Prišiel s myšlienkou chaty, chalupy, či vidieckeho domu, skrátka, niečo, kam budeme môcť cez víkendy a dovolenky vybehnúť. Najprv som tým veľmi nadšená nebola, lebo som vedela, že keď sa na to dáme, dom na denné bývanie vypadne z hry. Držať dve nehnuteľnosti by bol ozaj luxus. Lenže túžba po domčeku, i keď iba víkendovom, bola silná. Druhýkrát som začala váhať, keď muž začal rozmýšľať nad nehnuteľnosťou v Maďarsku. Dôvody boli nielen finančné, ale predovšetkým výborná dostupnosť, čo by na skok z Bratislavy. Hneď som sa začala tešiť na potenciálnu záhradku, predsa len, zakladať si záhradu niekde ďaleko od Bratislavy (i keď na Slovensku) by bolo nereálne.