Ako som už spomenula minule, v poslednej dobe ma to, čo sa gastronómie týka, začalo ťahať na "rodnú hruď", resp. začala som sa viac zaujímať nielen o slovenskú kuchyňu, ale aj o českú (a vplyvom nášho víkendového sídla aj o maďarskú). V mojej knižnici mám viacero kníh venovaných talianskej, francúzskej, čo rôznym ázijským kuchyniam. Chýbala však nejaká prehľadná kniha venovaná českej kuchyni. A keďže ja mám slabosť na knihy, a u nás doma sa popri beletrii kopia aj kuchárky, začala som dumať, ktorou knihou doplním moju zbierku venovanú jednotlivým svetovým kuchyniam. Môj výber padol na knihu Romana Vaněka s názvom Poklady klasické české kuchyně aneb jak to ta babička tenkrát vařila.
Kniha je akoby učebnicou českej kuchyne, je napísaná veľmi zrozumiteľne, s dobrými "babiččinymi radami" pri každom recepte. Čo recept, to jedna strana v knihe, niektorým receptom boli štedro venované aj dvojstrany. Jedlá sú zobrazené vo svojej nahej čistej kráse, na bielych tanieroch a bielom pozadí. Pri prvom pozretí sa môže kniha zdať nudná a fádne spracovaná, ale keď ju prelistujete viackrát a opakovane sa začítate do jednotlivých receptov, pochopíte, čo týmto štýlom autor sledoval.
Kniha neprináša len rýdzo českú kuchyňu, keďže naše kuchyne majú rovnaké korene, nájdete v nej aj veľa receptov, ktoré sa rovnako ako za české, dajú pokladať aj za slovenské poklady.
Kniha nie je kráska, do ktorej sa zamilujete na prvý pohľad, je to kniha, ku ktorej si musíte vytvoriť vzťah. Ten môj je k nej taký, že ju presúvam hore-dole medzi Bratislavou a Maďarskom. Jednoducho, zaradila sa k mojim najobchytanejším knihám, čo znamená, že vrstvu prachu z nej asi nikdy utierať nebudem. Ak aj nehľadám konkrétny recept, veľmi rada si opakovane čítam Vaněkov predhovor, kde načrtol viacero zaujímavých tém a konštatovaní, ktoré sa v plnej miere dajú aplikovať aj v slovenských podmienkach.
Zaujímavým bonusom tejto knihy sú na druhej a tretej obálke nákresy delenia hovädzieho, teľacieho, bravčového, jahňacieho a kuracieho mäsa. Tak už konečne viem, že kvetová a tabuľová špička nie je to isté mäso, ale dva rôzne svaly, že falošná sviečkovica je v podstate hovädzie predné, a to guľaté plece. A vedeli ste, že na hoviadku nájdete aj husičku či veveričku?
Plusom tejto knihy je, že v nej nie sú len všeobecne známe recepty, ale aj recepty zabudnuté, resp. mňa zaujali také, o ktorých som na Slovensku nikdy nepočula, resp. majú názvy, z ktorých nemáte šancu zistiť o čo ide. Do iného jazyka ich jednoducho nepreložíte. Kulajda, svítek, kaldoun, lepenica, vejmrda, žahour, či škubánky... koľkí z vás vedia o čom je reč?
Rada by som raz mala v rukách podobnú knihu venovanú pokladom klasickej slovenskej kuchyne. V posledných dňoch som sa tak zamýšľala, koľko kníh o českej kuchyni vyšlo a vychádza v Čechách. Či už sú to knihy od nestorov starej českej kuchyne (resp. skôr českého kulinárskeho umenia) V. Vrabca a Sandtnerovej, alebo od súčasných autorov - nedávno vyšlo pokračovanie tejto Vaněkovej knihy s názvom
Kouzlo kuchyně Čech a Moravy aneb dědictví našich babiček, koncom októbra vyšla nová kniha aj
Jaroslavovi Sapíkovi s názvom Můj divotvorný hrnec.
Nemôžem nespomenúť aj snáď najkrajšiu knihu, ktorá tento rok vyšla -
kuchárku Dity Pecháčkovej, kde tiež nájdete viacero tradičných českých receptov. Za pozornosť určite stojí aj kniha
Hanky Michopulu - Recepty z farmářského trhu, ktorá vychádza z miestnych surovín.
Prvý diel venovaný jesenným a zimným plodinám vyšiel pred rokom, dúfala som, že pokračovanie, ktoré by sa logicky malo venovať jarným a letným plodinám vyjde tento rok. Nevyšlo, verím však, že na ňu nebudeme dlho čakať. Miesto toho vyšla kniha iných autoriek, ktorá tiež vychádza z lokálnych surovín a tradičných receptov, Jezte česky.
Na Slovensku to také pestré nie je. Ak mi ušla nejaká kniha, ktorá sa komlexne venuje slovenskej kuchyni a je aj zaujímavo spracovaná, nech sa páči, teším sa na tipy v komentároch.
Práve som sa otočila smerom k mojej knižnici a pozerám: Z kuchyne starého Prešporka, Z kuchyne bohémskej Bratislavy, Kuchyňa starých materí Liptova.
A čože som v knihe neobjavila? Dulový syr!
A aby som nezabudla na nové prírastky, ktoré ma celkom potešili: prvý diel zo série
Poklady slovenskej kuchyne - Bratislava, Záhorie, Podunajsko. Postupne by malo vyjsť ďalších 9 dielov, ktoré pokryjú kuchárske dedičstvo všetkých našich krajov - Záhorím počnúc a dolným Zemplínom končiac. Prvému dielu by som sa chcela povenovať aj samostatne v blízkej budúcnosti. No a veľkú radosť mám aj z knihy
Vianoce na Slovensku, ktorá mapuje vianočné zvyky a tradičné jedlá postupne všetkými slovenskými krajmi. Veľkým bonusom knihy je aj nádherné grafické spracovanie, pekné fotografie a na dotyk príjemná "tvrdo-mäkká" väzba knihy. Aj táto kniha si zaslúži samostatný príspevok.
Viem, nasľubovala som toho teraz veľa, len neviem, či to do Vianoce stihnem. Keď však budete v nejakom kníhkupectve, určite ich aspoň chyťte do ruky a prelistujte. A na záver, aby som nezabudla... aj slovenská gastronómia má svoju historickú osobnosť. Je ňou Ján Babilon, ktorý napísal
Prvú kuchársku knihu v slovenskom jazyku. Môžete sa do nej začítať, ba si ju aj stiahnuť zo Zlatého fondu SME. Alebo ju skúste nájsť medzi starými knihami svojich rodičov, či starých rodičov. Ak ju objavíte, vedzte, že ste našli poklad. Priznám sa, jej nové vydanie by ma celkom potešilo.
A úplne na záver jeden tip na zaujímavú knihu, ktorá sa netýka priamo našej kuchyne, ale mapuje slovenský kalendárny rok, ročné obdobia, zvyky, cirkevné sviatky, tradície, pranostiky, atď. Celkom milé čítanie pre všetkých, ktorí sa chcú o Slovensku niečo dozvedieť, resp. pre tých, ktorí si ctia svoj pôvod, predkov, tradície...
A čo vy, aké knihy venované slovenskej a českej kuchyni máte doma? A čo rodinné recepty, opatrujete, spisujete, alebo?
Poznámka na záver: Tento príspevok som začala písať ako recenziu Vaněkovej knihy Poklady klasické české kuchyně aneb jak to ta babička tenkrát vařila. Moje úvahy a aktuálne pocity ma však odklonili od pôvodnej témy, preto som sa nakoniec rozhodla tento príspevok zbytočne nepredĺžovať o fotografie jedál a recepty podľa Vaněkovej knihy. Pokračovanie recenzie s českými receptami nabudúce.